Nový impulz

Mám veľa príspekov napísaných a nepublikovaných. Tento je jedným z nich. Písala som ho pred rokom. Rokom! A teraz ho sem dávam sama sebe na odiv.


Predala som.

Zodpovednosť na mňa padla ako balvan. Niekomu sa tak páči, čo som vytvorila, že to chce mať u seba doma. Je to povzbudenie a nový impulz, že toto nie je celkom mimo misu.

Myslím, že prvú vec, ktorú kto kedy odo mňa chcel, bol môj pedagóg na vysokej škole. Zavesil to u seba v kancelárii. Len tak, lebo veď študent a práce pod jeho vedením sú majetkom školy. Dobre. Vzala som si z toho, že je drzý, nie to, že moja práca je natoľko dobrá a že je to vlastne česť....to až teraz spätne si beriem lichotivú stranu mince k oku.

A potom mi niekto ukradol grafiky z výstavy. Stále to vidím ako chrapúnstvo a nie ako moje ocenenie.

Teraz je to iné. Úplne iné a ja si to plne akosi neviem celé uvedomiť, ale nech.....riešim kartón, lebo formát A2 už nie je celkom maličkosť bezpečne zabaliť a poslať tak, aby to prišlo k novému majiteľovi bez úrazu. Si hovorím, nekalkuluj, raduj sa a maľuj....a plň sľuby.

Jeseň

Som ja vôbec bloger? Asi ani nie. Moje sporadické príspevky.... Tento rok som zistila, že mám rada jeseň. Voči tomuto ročnému obdobiu som mala vždy opodstatnené výhrady. Najväčšia bola, že mi voňala ako smrť. Kde sa to vo mne vzalo neviem. Nejaké spúšťače, tam niekde v minulosti, by sa určite našli. Tohoročná je pre mňa radikálne iná. Teší ma každé zahmlené ráno a dokonca aj upršané dni. Babie leto bolo úžasným bonusom. Čo sa  zmenilo? Nejdem pátrať, vychutnávam a teším sa na každý deň.

Srandu zažívame s deťmi. Vyhlásila som súťaž v slovenčine a 5 ročný Šimon zahlásil, že ide aj on do toho, ale na bicykli.