V aute počúvam Devín . Zakaždým ma prekvapia niečím výborným, čo nepoznám. Úporne sa snažím zachytiť mená, aby som si ich mohla dohľadať.
Večer som šoférovala už v miernej kóme,tak dáko po pamäti a uši zachytili skvost. Niečo tak nádherné, pravdivé ....dáva to nádej, že ľudstvo nebolo a nie je určené na špinavosti. Že máme v sebe viac ako len prasprostú túžbu po moci a bohatstve. Sme tu len na chvíľku. Všetci do jedného. Biblia to nepripomína preto, aby sme rezignovali na život. Píše sa to tam, aby sme nestratili súvislosti, aby sme srdce priložili k hodnotám, ktoré sú večné. Nie je pravda, že obyčajných ľudí sa to netýka. Ak na zlé poviem, že je to dobré a na dobré, že je to zlé, som v tom tiež až po uši.
Vychováte statočného chlapca, ktorý miluje pravdu. A tí druhí vám ho popravia v jeho vlastnom dome. Popravia aj snúbenicu. Je to teraz naozaj na nás. Je na nás, či sa začneme zaujímať o súvislosti, fakty. Či si dáme tú námahu. A potom, pred voľbami, keď bude môcť zaznieť náš hlas, či sa rozhodneme, aby znel jasne.
Pravda je podivuhodná v tom, že zostáva stále tá istá. Snahy krútiť ňou môžu mať dočasný úspech. Svetlo tma nepohltí.
Naša chvíľka plynie do večnosti.
 |
| Georges Rouault |
