Let There Be Light

Keď sa Sisa vydáva na cesty, vždy sa ma pýta, čo mi má doniesť. / Áno, pripomína to ten príbeh o Popoluške/ Pri mne si veľmi lámať hlavu netreba. Milujem časopisy . Ale naozaj časopisy. Porter, Elle Decoration, Atrium, Monocle a všehochuť  na tému interiéru a dizajnu. Niekedy ich cena je vo výške ceny za kvalitnú knihu. Dubaj ma prekvapil. Po 3 konzultáciách cez mobil, že ktorý mi majú okrem Elle ešte priniesť, to vyhral design anthalogy. Skromne som síce tvrdila, že mne stačí Elle, ale 2 sú viac ako jeden... A teraz prečo o tom vôbec píšem.

Design anthology mapuje súčasnú celosvetovú scénu dizajnu a umenia. Má iba rok, ale má to našliapnuté veľmi dobrým smerom. V tomto čísle spomínajú firmu Lasvit, ktorú založil v Honk Kongu čech Leon Jakimic, v roku 2007. Výroba je v čechách. Je tam taká česko anglická veta o vzniku názvu firmy : laska means love and svit means ligt, combinig to reflect a LOVE of LIGHT. Značka má fenomenálny úspech, lebo robia veci ako nikto iný. Veľkú inšpiráciu čerpajú z prírody a v každom ich diele môžete nájsť príbeh. Jednoducho si to parádne odmakajú. Obdivujem človeka, ktorý úžasné  sklárske remeslo povýšil na dielo svetového formátu a našiel tomu odbytisko vo svete. A záver je najsamlepší, citujem v angličtine :

We always bring designers to our glassworks in the Czech Republic so they spend time with craftsman, explain Jakimic. Some designers come with a idea but the final outcome is always a marriage of the craftsmen  and designers. Even if they don´t all speak Englisch they speak language of design and art.

Môj obľúbenec

Vonku počasie nič moc, ale na máj je to dobre. / Studený máj, v stodole raj/. Deti ma okružujú, lebo vonku sa dnes nič neudeje. Z nudy sa vymýšľa, čo sa bude jesť. Každých desať minút. Zas mi to vyšlo čiernobielo. Premýšľam nad Hložníkom, že to nemal ľahké. Zažil chudobu, 2 .sv. vojnu a milých súdruhov. Bol to človek do hĺbky. Často je vžitá predstava umelca ako ťažkého bohéma s chaotickým životom. On nie. Makal. Za rok viac ako 600 kresieb a vážil si rodinu, krajinu, slobodu, pravdu a dokonca aj morálku. Videl besnenie vojny. A vedel, čoho je človek schopný. Všetky strachy, smútky, bolesť vykreslil zo seba a zostal normálny. Môj obľúbenec. Keď hľadáte niečo na stenu, kúpte si dekoráciu. Umenie má reflektovať dobu, jej ducha, naprávať, kričať, keď sa deje krivda. Tak to videl on. Jeho umenie je drásavé a mnohí ho kritizovali, že prestáva byť čitateľný. No on tvrdil, že nemôže inak.

A ja mu verím.

Obdivujem a učím sa.

Kniha, ku ktorej sa vraciam už 14. rokov. A stále ma baví ho objavovať.

Niečo z mála jeho tvorby nájdete v stálej expozícii Galéria Nedbalka

Bod zlomu

Stále hľadám ten bod zlomu, keď sa v kmitaní ruky obraz namaľuje tak akosi sám. Ešte tam nie som.  Mám rada živé škice, keď veci nie sú dopovedané a predsa ich tam vidíte. Nie som príliš typ na premakané realistické úžastnosti. Nebaví ma to. Nebaví ma hrať sa na fotoaparát. Niekedy si dokazujem, že to viem, ale unavuje ma to a nerobí mi to radosť. Drudgery and not passion. A aj preto milujem Hložníka, Rodina, Chagalla..... A koľkých som ešte ani neobjavila. Galérie, miesta stretnutia s krásnou vášňou, ale o tom inokedy.....