Stále hľadám ten bod zlomu, keď sa v kmitaní ruky obraz namaľuje tak akosi sám. Ešte tam nie som. Mám rada živé škice, keď veci nie sú dopovedané a predsa ich tam vidíte. Nie som príliš typ na premakané realistické úžastnosti. Nebaví ma to. Nebaví ma hrať sa na fotoaparát. Niekedy si dokazujem, že to viem, ale unavuje ma to a nerobí mi to radosť. Drudgery and not passion. A aj preto milujem Hložníka, Rodina, Chagalla..... A koľkých som ešte ani neobjavila. Galérie, miesta stretnutia s krásnou vášňou, ale o tom inokedy.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára