Reptanie

Pristihla som sa neraz, teda často, že som bola pripravená v duchu, sama pre seba si hundrošiť...reptať. Len tak, lebo zase riady, omrvinky, vše vynárajúce sa lego...Zase chystať obed, práčka...
A , a som sa uvedomila. Že zdravé deti, múdre, krásne bývanie, krásna štvrť, blízko príroda, milí pracovitý manžel, skvelá rodina - segry miluvané. Nemám dôvod reptať. Mám tisíc dôvodov na vďačnosť. Nepýtam sa ako to, že to takto s nami funguje, lebo príčinu poznám.

Takže hlásim, mám sa dobre. Kreslím a zaznamenávam. Búram a staviam. Čítam a varím a nereptám. Spievam a chválim. Tancovať ešte netancujem, ale aj to bude. Dôverujem. Teším sa na dobrú budúcnosť. Poznám Otca. Osobne. On pozná mňa. Po mene. Základ dobrý, stavba dobrá.

Kto utíši búrku? , škica, akvarel, pastel

Pokora

Plátna sú fajn. Tretie ma dostalo. Do frustrácie. Nezachránila som ho. Zbytočne minuté farby....ach, jaj.  Znechutenie je iný hnus. Má svoje litánie, ktoré prehráva stále dokola.....zabaľ to, neskúšaj nič ďalšie, ukázala sa tvoja neschopnosť, falošné nádeje....Taká malá čierna machlanica v hlave. Beriem poučenie:

1. Bez prípravy na papieri sa do plátna nebudem púšťať

2. Premyslená a odžitá téma u mňa funguje - držať sa konceptu

3. nepreceňovať sa / u mňa je to ruka v ruke s podceňovaním seba sa/

4. keď nevieš, uč sa od tých, ktorí vedia.....

5. pokorne uznávam, že sú lepší odo mňa, ale to nie je katastrofa, to je proste len výzva
6. skúsenosť sa nedá preskočiť a ani mne sa to nepodarilo.

Pokorne priznávam, že ho idem zahodiť.....A s ním aj chaos a zmätok v duši. Bez fotky to ale bude nudný príspevok. Mám odfotenú fázu, keď to ešte nebola taká veľká katastrofa. Tak sa teda pozrite:

Z diaľky a totál optimálne svetlo....v tejto fáze som mala skončiť, ale ja nie.....

Plátno

Začiatky.

Všetko sa otvára a priestor predo mnou je len moje projekcia. Trochu som nechala ležať blog ľadom. Trochu.

Mám ciele na tento rok. Manažujem. Seba. A som šťastná. Minulý rok som prekonala toľko hradieb sama v sebe, že som hrdá...Nebola v tom len vlastná sila, ale boli v tom aj knihy, cesty, výstavy, ľudia, časopisy a BOH. Môj Otec.

Dostala som maliarsky kufrík od sestry....lebo som ho chcela a potom som sa ho bála. Boli v ňom 2 plátna a akrylové farby, štetce, ceruzky...Krásny, drevený a môj. Plátno som použila až toť nedávno. Trvalo mi rok aj niečo, kedy som si na neho trúfla...Ale je tam..

Neviem, či je normálne mať toľko pochybností....Skôr nie, ako áno...Skrz ne sa deriem tam, kde ma volá vnútorná túžba.....Paríž ma zobudil /  pred 2 rokmi/.  Tie múzeá sú ....nedám prívlastok, lebo neviem nájsť vhodný. Ale asi tam nemávajú často návštevníkov, ktorí pri obrazoch plačú....Obrovská túžba maľovať....Amsterdam bol prelomový...Nezažívam každý deň, že viem, že tam kam idem, ide so mnou aj môj Otec a chce ku mne hovoriť skrze situácie, múzeá....Rembrandtov dom, Rijsk museum, Vincentovo múzeum.....Hillsong....Gamechanger.....

Každý deň sa rozhodnúť, že nezastanem, ale pobežím....Milujem, keď všetko so všetkým súvisí a ja rozumiem tomu, čo žijem....

Headline na rok 2016:

"Radovať sa a činiť dobré v zemi živých, užívať si plody svojej práce a nezabúdať na Boha."


P.S.: hrám sa s vizuálom tohto bloku. Hľadám to najlepšie.....

My first canvas. Abraham´s visit, acryl.  A piece of my work table.