Pokora

Plátna sú fajn. Tretie ma dostalo. Do frustrácie. Nezachránila som ho. Zbytočne minuté farby....ach, jaj.  Znechutenie je iný hnus. Má svoje litánie, ktoré prehráva stále dokola.....zabaľ to, neskúšaj nič ďalšie, ukázala sa tvoja neschopnosť, falošné nádeje....Taká malá čierna machlanica v hlave. Beriem poučenie:

1. Bez prípravy na papieri sa do plátna nebudem púšťať

2. Premyslená a odžitá téma u mňa funguje - držať sa konceptu

3. nepreceňovať sa / u mňa je to ruka v ruke s podceňovaním seba sa/

4. keď nevieš, uč sa od tých, ktorí vedia.....

5. pokorne uznávam, že sú lepší odo mňa, ale to nie je katastrofa, to je proste len výzva
6. skúsenosť sa nedá preskočiť a ani mne sa to nepodarilo.

Pokorne priznávam, že ho idem zahodiť.....A s ním aj chaos a zmätok v duši. Bez fotky to ale bude nudný príspevok. Mám odfotenú fázu, keď to ešte nebola taká veľká katastrofa. Tak sa teda pozrite:

Z diaľky a totál optimálne svetlo....v tejto fáze som mala skončiť, ale ja nie.....