Po prstoch

aaaaaa  dostala som po prstoch.....orodovalo som si o to. Tak sa ani nečudujem. Lavína si robí svoju prácu. Vyhodnotím do detailu, čestne sa postavím pred zrkadlo a budem sa dívať. Viete, kedy ste moránli? Keď nehájite svoje záujmy a postavíte sa za to, čo má hodnotu. Kričím do tmy a je mi smiešne. Pred pár rokmi som dostala otázku, že koľko to mám rokov, že som taká naivná....nie som. Mám rada prácu s nadšením, srdcom, poctivosťou, vložením sa, hľadaním najlepšieho.....kreativitou. Ak to nie je dobre, treba to pustiť a nechať tak, ale nerezignovať na najlepšie. Za žiadnych okolností. Tak som nastavená a tak pôjdem ďalej a lavínu prenechávam, nech sa teda valí bezo mňa. Nesebeckosť predstavuje moc....robiť prácu s nasadením a múdro je to najlepšie. Biblia hovorí, že sa dostanete až pred kráľa, keď budete svoju prácu, nech je akákoľvek,  robiť skvelo. Toto je moje nastavenie....hymnus môjho srdca. A toto nepustím. Howk.

P.S.: Áno, píšem za horúca. Teším sa na budúce dni.

Tak dáko cítim.....

...že sa musím ukľudniť.  Viem sa do vecí hrnúť ako lavína, ale ako vieme, tá ničí všetko, čo je na dráhe jej pohybu. A to ja zase nie, to nechcem.

Myslela som, že mám všetko premyslené. Život nenudí. Prekvapenie! Treba si to opäť všetko  zrovnať a stanoviť priority a ciele. Zakazujem si ukrajovať z koláča väčší diel ako mi náleží. Lebo na tom som ja majster viac ako vymakaný. A potom padám na.....

Je zrejmé, že tá únava sa ma drží. Som bola hrdinka v tých svojich predstavách! Únavu ako limitujúci faktor som si ani len v obrysoch nenakreslila. Ale ako ma drví. Toľko k faktom.
Šimon ochorel. A ja veci rozbabrané v kníhkupectve. Nespali sme veľa, lebo sypel.....nepokojný a ja neustále v strehu, že ak by.....Studené sprchy, studený vzduch.

Nebolo treba.

Ešte spí a  nebudem ho budiť......Snáď tú doktorku stihneme.

Víkend v horúčkach ja....a dnes teda....dokončiť faktúry, posty, zrušiť stretnutie, umyť okná, prebrať veci - zmena na leto, obed - kto mi ho navarí?....odpoveď poznáme.

Ale radujem sa,
lebo vidím rásť moje deti,
lebo máme k životu všetko a aj viac ako potrebujeme,
lebo cítim až v kostiach požehnanie,
lebo mám mamu, ktorú mi môžete všetci závidieť a na ktorú som hrdá,
lebo mám sestry, ktoré sú iba moje,
lebo mám muža, ktorý miluje našu rodinu a od ktorého sa učím pokoju a láskyplnému jednaniu.
lebo poznám odpoveď na otázku, či Je.

Vyrovnávam hladiny, prerývam priority.

A dám si kávu v záhrade a kus niečoho prečítam......už teda keď som výnimočne doobeda doma.

Mať pre koho spievať

Máme 3 deti, 3 vystúpenia na deň matiek. Ale som bola dojatá.....Nie z dokonalého vystúpenia, alebo z pohľadu na moje detiská.

Kvietok od Ninky.


Máme v rodine Budyho. Človeka, ktorý sa priatelí s dieťaťom z domova a je mu oporou a akousi smerovkou a spojovateľom so skutočným svetom. Mala som tú česť sa zoznámiť. Ten ich svet vás dostane....a vy chcete zasiahnuť, ale narazíte na to, že ste len človek, ktorý má povinnosti v tom svojom svete a je otázka, ako by som zvládala byť súčasťou ešte sveta niekoho iného. Deti žijúcich rodičov. Okolnosti nepoznám. Nesúdim.

Naše Budy deti.....ide sa na zmrzku.



Deti spievali a mňa zlomila myšlienka, že deti v detských domov nemajú komu zaspievať.....aj keď majú rodičov, často ako keby ich ani nemali. Toto je zlé.

Vy ako Budy ich nemáte vychovávať, len byť ich priateľom. Vaše priateľstvo musí byť viac ako len ľútosť. Ľútosť je unavujúca. Tie deti sú skvelé. A to, čím prechádzajú .....ako veľká by mala byť útecha, aby sa dotkla a uzdravila?

Náš Šimon vyriešil akútnu potrebu vreckovky po svojom.....vystúpenie mohlo plynule pokračovať.


Bolo by mi povedané, že ľudia chcú zábavu. Na Fb, Instagrame, blogoch.

Chlieb a hry.

A život beží......Možno vieme viac, ako sa len prezabávať, aby vybledli starosti bežného dňa.
Dúfam.
Verím.

Vždy je niečo nové.....



Len sa mi nie vždy chce o tom písať.  Dnes Svätý Jur. Má niečo veľa do seba. Deti na predĺženom prázdninovom víkende a ja som si zakázala pocity viny a naordinovala som si oddych. Nevarila, nepiekla a ani neupratovala. Čistý luxus. Veľká chuť cestovať. Na stojane nové plátno. Okná stále neumyté, ale viete čo, nič.....umyjem niekedy, keď bude treba, keď nebudem chcieť mať 15 minút hanby. A hľadám ako čo najlepšie vystihnúť podstatu, prečo čítam knihy a prečo si myslím, že je to dobré a múdre.....dýcham krásne a voňavé dni....