...že sa musím ukľudniť. Viem sa do vecí hrnúť ako lavína, ale ako vieme, tá ničí všetko, čo je na dráhe jej pohybu. A to ja zase nie, to nechcem.
Myslela som, že mám všetko premyslené. Život nenudí. Prekvapenie! Treba si to opäť všetko zrovnať a stanoviť priority a ciele. Zakazujem si ukrajovať z koláča väčší diel ako mi náleží. Lebo na tom som ja majster viac ako vymakaný. A potom padám na.....
Je zrejmé, že tá únava sa ma drží. Som bola hrdinka v tých svojich predstavách! Únavu ako limitujúci faktor som si ani len v obrysoch nenakreslila. Ale ako ma drví. Toľko k faktom.
Šimon ochorel. A ja veci rozbabrané v kníhkupectve. Nespali sme veľa, lebo sypel.....nepokojný a ja neustále v strehu, že ak by.....Studené sprchy, studený vzduch.
Nebolo treba.
Ešte spí a nebudem ho budiť......Snáď tú doktorku stihneme.
Víkend v horúčkach ja....a dnes teda....dokončiť faktúry, posty, zrušiť stretnutie, umyť okná, prebrať veci - zmena na leto, obed - kto mi ho navarí?....odpoveď poznáme.
Ale radujem sa,
lebo vidím rásť moje deti,
lebo máme k životu všetko a aj viac ako potrebujeme,
lebo cítim až v kostiach požehnanie,
lebo mám mamu, ktorú mi môžete všetci závidieť a na ktorú som hrdá,
lebo mám sestry, ktoré sú iba moje,
lebo mám muža, ktorý miluje našu rodinu a od ktorého sa učím pokoju a láskyplnému jednaniu.
lebo poznám odpoveď na otázku, či Je.
Vyrovnávam hladiny, prerývam priority.
A dám si kávu v záhrade a kus niečoho prečítam......už teda keď som výnimočne doobeda doma.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára