Bez pátosu

Balíme priebežne kníhkupectvo.
          S niektorými knihami sa mi tak ťažko lúči. Všetky si kúpiť nemôžem a tak ich púšťam ich vlastnému osudu. Vydupkali sme si zľavu pre našich verných knihomoľov, lebo tak ako vždy, plné náruče kníh si k pokladni nesú naše známe tváre. Lebo im srdce velí....že u nás už viac knihy nenakúpia a chcú ich od nás, tak robia zásoby. Ako aj my.
         Teraz vidím, že vzťahy, ktoré vznikli, sú skutočné. O to je nám ťažšie. Vážne sa v myšlienkach zaoberám kníhkupectvom ako takým. Jeho poslaním. Práca s knihami je poslaním, tak ako lekárstvo a učiteľstvo. Je to viac služba ako prudký biznis. Ak pri tom nenecháte srdce, nebudete schopní vytrvať. Ale tak je to tuším so všetkým.
         Mala by som už prehodiť výhybku. Nuž mala, ale ešte sa mi nedá. Zatvárame, lebo zmluva na prenájom končí vo februári a nepodarilo sa ju predĺžiť. Nie je to tak jednofarebné ako som napísala, ale to tak býva málokedy. Zabiť niečo, čo rastie a má potenciál, nie na základe vašich pocitov, ale čísel, je na jedno veľké naštvanie sa. Som v procese odštvania sa.
         Prezerám si interiéry,  práce renomovaných štúdií a polkou hlavy stále riešim knihy.
Rok aj 2 mesiace.
To je pomerne krátka epizóda.
Za ten rok som doma skoro nič nenakreslila a ani nenamalovala. Išla som do toho, aby som mala na farby a na papier. Skončilo to tak, že som analyzovala a hľadal optimálne riešenia a cestu k zvýšeniu počtu verných knihomoľov. Pohltilo ma to. Presvedčila som sa, že nesebeckosť predstavuje moc. Existujú kľúčové knihy, ktoré majú silu ovplyvniť dejiny vášho bytia.  Zopár sa mi ich pritrafilo. A vraciame sa na začiatok. Knihy.

Prajem tak všeobecne, aby sa ľudia stretli so svojimi knihami. Aby mohli robiť múdre rozhodnutia a neopakovať chyby, ktorými už prešli iní pred nimi a zaznamenali to pre ďalšiu generáciu.

Rok

Presne si pamätám na začiatok minulého roka.

Bola som v podobnej pozícii ako som teraz, ibaže vtedy bolo všetko ešte otvorené a teraz je línia jasne nakreslená. Od marca som viedla kníhkupectvo a bez okúňania, viedla som ho dobre. Tržby rástli a ľudia si obľúbili nás, ale hlavne výber kníh. Koniec rozprávke a príjemnému útočisku pred búrlivými vodami. Od februára bude kníhkupectvo prázdne a príde niekto iný s niečím, čo tam ešte nebolo. Je mi to ľúto, ale aj sa teším. Musím sa pohnúť. Kdesi inde, k pôvodnému. Opäť tie otázky, čo naozaj chcem, čo je moja túžba, vášeň.  Čo nie je kalkul, čo vydrží a v čom budem vedieť chodiť s nadšením a naplno. Každým dňom rastie moja radosť a očakávanie dobrého.

Kníhkupectvo je krásny chlebík. Nechala som tam časť môjho srdca a to najlepšie zo mňa. Išla som akoby to bolo moje a mojich detí a tak som sa k tomu stavala. S úctou, rešpektom, zodpovednosťou, odvahou, s cieľom nájdenia najlepšieho možného, odvážne.

Ľudia, ktorí čítajú sú iní. Proste to na nich vidno. Mnohí mi prirástli k srdcu.
Teraz sa vraciam do pozície obyčajného knihomoľa, ktorý bude ďalej s radosťou sledovať recenzie, novinky a občas si niečo krásne kúpi a nadávkuje si pomalé čítanie.

Nech je tento rok rokom zvládnutých výziev, nech vieme chodiť po tých správnych cestách, nech sa vieme vždy včas skorigovať. A ešte viac ako inokedy, nemárniť drahocenný čas.

Tu niekde som skončila ....mala by som pokračovať, chcem pokračovať, túžba stále volá....