Bola som v podobnej pozícii ako som teraz, ibaže vtedy bolo všetko ešte otvorené a teraz je línia jasne nakreslená. Od marca som viedla kníhkupectvo a bez okúňania, viedla som ho dobre. Tržby rástli a ľudia si obľúbili nás, ale hlavne výber kníh. Koniec rozprávke a príjemnému útočisku pred búrlivými vodami. Od februára bude kníhkupectvo prázdne a príde niekto iný s niečím, čo tam ešte nebolo. Je mi to ľúto, ale aj sa teším. Musím sa pohnúť. Kdesi inde, k pôvodnému. Opäť tie otázky, čo naozaj chcem, čo je moja túžba, vášeň. Čo nie je kalkul, čo vydrží a v čom budem vedieť chodiť s nadšením a naplno. Každým dňom rastie moja radosť a očakávanie dobrého.
Kníhkupectvo je krásny chlebík. Nechala som tam časť môjho srdca a to najlepšie zo mňa. Išla som akoby to bolo moje a mojich detí a tak som sa k tomu stavala. S úctou, rešpektom, zodpovednosťou, odvahou, s cieľom nájdenia najlepšieho možného, odvážne.
Ľudia, ktorí čítajú sú iní. Proste to na nich vidno. Mnohí mi prirástli k srdcu.
Teraz sa vraciam do pozície obyčajného knihomoľa, ktorý bude ďalej s radosťou sledovať recenzie, novinky a občas si niečo krásne kúpi a nadávkuje si pomalé čítanie.
Nech je tento rok rokom zvládnutých výziev, nech vieme chodiť po tých správnych cestách, nech sa vieme vždy včas skorigovať. A ešte viac ako inokedy, nemárniť drahocenný čas.
Tu niekde som skončila ....mala by som pokračovať, chcem pokračovať, túžba stále volá....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára