Jedna skriňa v čase

Dlho, dlhoooo sa chystáme dokončiť spálňu. Dizajnér v dome a neladí to. Keby len neladí, ale kypí. Bez šatníkovej skrine je to neudržateľné. Na tomto kúsku nášho domu si uvedomujem, ako nás valcuje čas. Pomaly 10 rokov si tú skriňu plánujeme.

Vždy boli akútnejšie horúce zemiaky a toto čakalo.....Pribudli 3 deti, menilo sa auto, prestrešila sa terasa, zariadili detské izbičky.....Plánujeme, obzeráme a teší nás to možno viac, ako si priznávame.

Bola som v Ikea - riešiť kuchyňu do nového domu pre Zuzku. P. už nevydržal a začal pracovať na návrhu skrine. Ja ho mám síce už 10 rokov narysovaný, ale on sa tešil, že prispel.Môžeme dať len jednu. Len jednu alternatívu si vybrať a byť spokojný, že tých 30 ďalších zamietnutých, nedosahujú métu tej našej. Špekulujem a spálňa je stále bez šatníka. Je čas to uťať. Nevariovať. Viem, že bude vždy riešenie, ktoré sa mi bude páčiť, ale ja ho už nebudem môcť použiť, lebo viac ako jednu spálňu proste nemáme.
Keď sme to už chceli doklepnúť, prišlo hlásenie z detského kútika, že náš Šimon, má už tej zábavy dosť. Naša zábava sa teda predlžuje a mňa tento život plánovania a snívania fest baví......už 10 rokov.

P.S.: Je super mať reálny dôvod chodiť do  Ikea. Naše deti sa stávajú smelé a pobyt v kútiku bol pre ne vytúženou atrakciou.  Niektorí tam boli po prvýkrát...

                     Dekorujem príspevok fotkami z pinterestu. Našu spálňu niekedy inokedy.

Plenér, chata Žuhračka

Dnes som chcela byť niekde inde......ale auto v servise spravilo program za mňa.
Tento rok bol môj prvý plenér. Veliká radosť, keď som dostala pozvanie. Na chvíľku som sa cítila ako umelec. Krásne bolo, že som mala dôvod nakupovať umelecké potreby, lebo, nuž, musela som : stojan do plenéru, olejové farby / ani som ich nevyložila/, pastel - najprv som s ním nebola spokojná a teraz by som ho nemenila, akvarelový skicár, ktorý išiel ako darček pre Mariku, ktorá s tým mala makačku od A až po Zet.

Stojan je môj kamoš a vytiešam sa z neho a si rozprávame nové príbehy.

Nádherné prostredie ako z rozprávky. Chata uprostred lesa. Viac výletníci ako umelci. Pukanec, Banská Štiavnica, Brhlovce.... Prenádherné Slovensko, požehnané v každom kúte.

Prvé snahy pochopiť štruktúru lesa. Kompozícia, svetlo, dynamika. Strácala som sa v tom. Príroda. Ale, ale čo si zapamätám, bolo Jurajove slovo pre mňa. Že keď raz niekto čmajzol moje práce z výstavy / a mňa to vtedy urazilo a stoplo, lebo som si to vyložila, že keď ukradnuté, tak bez hodnoty/, tak to asi preto, že to malo hodnotu, že bolo treba o to viac pracovať a nie prestať. Koľko vecí si v živote zle vyložíme a namiesto toho, aby sme bežali silnejšie, tak zastaneme. Túžba v srdci je asi najjasnejšia smerovka. Len si ho nezmadžgať.....to srdce.

Toľko vtipov, čo som si tam vypočula....A pár naozaj vtipných. Slzy tiekli.....Taký iný svet. Riešili sme čo kto a ako.....farby, štýly, papiere, skúsenosti s pastelom a olejovými farbami. Pokojné srdce som mala. / dobre, trochu som stresovala, že to asi nedám, ale niečo som predsa len pokreslila ./ Dobre je byť.

Bolo to len pár dní, ale kreslím v oveľa väčšej slobode. Opäť som vytiahla prírodný uhlík. A po 9 rokoch materskej som si len pripomenula, že milujem stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi a ešte keď dopĺňajú moju absenciu humoru.....mám srdce plné vďačnosti.

na čem záleží

Aaaá najprv som ňou pohrdla. Takzvaný rýchly súd. Po Enone mi prišla plytká a ľahká a taká nijaká. Urobila som to, čo robím len keď som fakt nezaujatá - prečítala koniec. Manželstvá. Krízy. Pohľad manželky, ktorá verí vo svojho muža. Muž, ktorý verí vo svoju profesiu. Žena, ktorá chce otca pre svojho syna. On sa zamiluje a ponára sa do problémov. Ona - manželka tuší, že je problém, ale nevie nakoľko veľký. Nebola to najhoršia kniha života, ale viac by som si ju nekúpila. Prišlo mi to písané ako veľký opis, bez dotyku, bez vášne, bez života. Tuším mám nové merítko. Keď sa mi dá kniha čítať na jeden šup, neveští to nič dobré o jej kvalite. Nemám to explicitne overené, uvidím na ďaľšej.....a ľutujem túto kúpu. Nebude mi chýbať. Za mňa nie. Neodporúčam.

na čem záleží, emily griffin

domino

ENON

Enon je kniha, ktorú som čítala na moje pomery nepomerne dlho. Bude to osobné. Bolela ma skoro každá veta. Každá veta bola spomienka na dieťa, ktoré zahynulo pod kolesami auta. Jediné dieťa. Prelína sa šťastná minulosť s neúnosnou realitou, pred ktorou otec, hrdina knihy, prchá....našľahá sa všetkým možným, aby nemyslel, aby nebol. Primárne je dej o bolesti, ktorá sa nedá prerozprávať. A potom si uvedomíte, že ju / tú bolesť/práve čítate. Sekundárne je to pojednanie o zmysle, trvácnosti, večnosti, stretnutí, nádeji.....a o zabudnutí. Chcela som napísať, že je to pre fajnšmekrov, ale tak sa pýtam, že kto to je, ten, fajnšmeker?
A napadá ma, že je tu bolesť z toho, že už nie je žiadna budúcnosť, ale nie je tu bolesť z premárnenej minulosti. Je to málo? Niekedy mi je ľúto, že sa mi fakt nechce robiť zápisky počas čítania. Ale keď čítam, tak primárne čítam a analýzu si plánujem spraviť neskôr. No a potom to neskôr akosi nikdy nenastane. Takže toto bola posledná kniha bez zapisovania, lebo myslieť si, že si zapamätám je síce fajn, ale akosi to nefunguje.

" Dědeček mi vždycky říkal. že není dúležité, jestli vyznávam nějakou víru, jestli věřím v Boha nebo nějaký smysl nebo účel lidské existence, ale že bych neměl zapomínst, že život je dar. A taky mi řekl, že takle to řekl jemu jeho otec, kterému to řekl jeho otec, a z tónu jeho hlasu jsem pochopil, že mu tenhle zpúsob uvažovaní připadá stejně vzdálený a současne velkolepý a neskutečný jako mne, prestože ho i on předáva dál jako praktickou radu a životnou moudrost."

".....než i já přestanu existovat a v celém Enonu ani nikde jinde na téhle strašlivé, zázračné planetě nezbude nikdo, kdo by si někoho z nás pamatoval."

Je tu toľko aha momentov, že mi je až ľúto, že som zlenivelá a nechce sa mi ich spracovať. Odporúčam. Silno. Postaviť sa pravde bude vždy bolieť. Skryť pred svetlom sa dá len do tmy. Vidí sa mi lepšie chodiť vo svetle, ako sa neustále krčiť a vyliezať po noci a ležať na hroboch a túžiť po opätovnom stretnutí. Silná túžba v srdci človeka nestrácať predčasne milovaných, po zmysle, po večnom trvaní lásky.....a kontrast v nechuti hľadať odpovede. Vravela som, že to bude subjektívne?

ENON, Paul Harding

Odeon