Tento rok bol môj prvý plenér. Veliká radosť, keď som dostala pozvanie. Na chvíľku som sa cítila ako umelec. Krásne bolo, že som mala dôvod nakupovať umelecké potreby, lebo, nuž, musela som : stojan do plenéru, olejové farby / ani som ich nevyložila/, pastel - najprv som s ním nebola spokojná a teraz by som ho nemenila, akvarelový skicár, ktorý išiel ako darček pre Mariku, ktorá s tým mala makačku od A až po Zet.
Stojan je môj kamoš a vytiešam sa z neho a si rozprávame nové príbehy.
Nádherné prostredie ako z rozprávky. Chata uprostred lesa. Viac výletníci ako umelci. Pukanec, Banská Štiavnica, Brhlovce.... Prenádherné Slovensko, požehnané v každom kúte.
Prvé snahy pochopiť štruktúru lesa. Kompozícia, svetlo, dynamika. Strácala som sa v tom. Príroda. Ale, ale čo si zapamätám, bolo Jurajove slovo pre mňa. Že keď raz niekto čmajzol moje práce z výstavy / a mňa to vtedy urazilo a stoplo, lebo som si to vyložila, že keď ukradnuté, tak bez hodnoty/, tak to asi preto, že to malo hodnotu, že bolo treba o to viac pracovať a nie prestať. Koľko vecí si v živote zle vyložíme a namiesto toho, aby sme bežali silnejšie, tak zastaneme. Túžba v srdci je asi najjasnejšia smerovka. Len si ho nezmadžgať.....to srdce.
Toľko vtipov, čo som si tam vypočula....A pár naozaj vtipných. Slzy tiekli.....Taký iný svet. Riešili sme čo kto a ako.....farby, štýly, papiere, skúsenosti s pastelom a olejovými farbami. Pokojné srdce som mala. / dobre, trochu som stresovala, že to asi nedám, ale niečo som predsa len pokreslila ./ Dobre je byť.
Bolo to len pár dní, ale kreslím v oveľa väčšej slobode. Opäť som vytiahla prírodný uhlík. A po 9 rokoch materskej som si len pripomenula, že milujem stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi a ešte keď dopĺňajú moju absenciu humoru.....mám srdce plné vďačnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára