ENON

Enon je kniha, ktorú som čítala na moje pomery nepomerne dlho. Bude to osobné. Bolela ma skoro každá veta. Každá veta bola spomienka na dieťa, ktoré zahynulo pod kolesami auta. Jediné dieťa. Prelína sa šťastná minulosť s neúnosnou realitou, pred ktorou otec, hrdina knihy, prchá....našľahá sa všetkým možným, aby nemyslel, aby nebol. Primárne je dej o bolesti, ktorá sa nedá prerozprávať. A potom si uvedomíte, že ju / tú bolesť/práve čítate. Sekundárne je to pojednanie o zmysle, trvácnosti, večnosti, stretnutí, nádeji.....a o zabudnutí. Chcela som napísať, že je to pre fajnšmekrov, ale tak sa pýtam, že kto to je, ten, fajnšmeker?
A napadá ma, že je tu bolesť z toho, že už nie je žiadna budúcnosť, ale nie je tu bolesť z premárnenej minulosti. Je to málo? Niekedy mi je ľúto, že sa mi fakt nechce robiť zápisky počas čítania. Ale keď čítam, tak primárne čítam a analýzu si plánujem spraviť neskôr. No a potom to neskôr akosi nikdy nenastane. Takže toto bola posledná kniha bez zapisovania, lebo myslieť si, že si zapamätám je síce fajn, ale akosi to nefunguje.

" Dědeček mi vždycky říkal. že není dúležité, jestli vyznávam nějakou víru, jestli věřím v Boha nebo nějaký smysl nebo účel lidské existence, ale že bych neměl zapomínst, že život je dar. A taky mi řekl, že takle to řekl jemu jeho otec, kterému to řekl jeho otec, a z tónu jeho hlasu jsem pochopil, že mu tenhle zpúsob uvažovaní připadá stejně vzdálený a současne velkolepý a neskutečný jako mne, prestože ho i on předáva dál jako praktickou radu a životnou moudrost."

".....než i já přestanu existovat a v celém Enonu ani nikde jinde na téhle strašlivé, zázračné planetě nezbude nikdo, kdo by si někoho z nás pamatoval."

Je tu toľko aha momentov, že mi je až ľúto, že som zlenivelá a nechce sa mi ich spracovať. Odporúčam. Silno. Postaviť sa pravde bude vždy bolieť. Skryť pred svetlom sa dá len do tmy. Vidí sa mi lepšie chodiť vo svetle, ako sa neustále krčiť a vyliezať po noci a ležať na hroboch a túžiť po opätovnom stretnutí. Silná túžba v srdci človeka nestrácať predčasne milovaných, po zmysle, po večnom trvaní lásky.....a kontrast v nechuti hľadať odpovede. Vravela som, že to bude subjektívne?

ENON, Paul Harding

Odeon