Ryby nemajú nohy.....dobrá voľba, smútok zo života z toho na mňa lezie a to konkrétne nepovažujem až tak za dobré. Viem, že sme len para a dym, ale takisto viem, že sa len tak nestratím v čase. Večnosť je vyrytá v mojej podstate a autor to takisto tak dáko tuší. Boha by aj chcel a aj mu je smiešny....kresťan vykreslený ako smiešna figúrka, ktorá na mori vracia a vykrikuje svoje tézy o Ježišovi. Boh obvinený, že temnota zahaľuje životy ľudí a aj tých, ktorí v neho veria....žiadne riešenie, len alkohol.... Všednosť, ktorá zožerie aj tú najväčšiu lásku....stereotyp žitia. Možno tá nehostinná krajina rodí toto zmýšľanie.
Ale, úzka cesta nie je easy cesta. Dobrý život predsa nie je život s vyloženými nohami. Tlaky na život človeka boli a budú. Trápenia boli a aj budú. Svet je položený v zlom a nám sa chce z toho neustále ohromne čudovať. Niekedy by som sa aj ja chcela položiť do takej naivity a bezútešnosti....ale mne to už viac nejde. Toto som so odžila a riešila v hlave do mojej 22. Viem, že starnem. Viem, že čas plynie. Viem, že doby sa menia. Sú však hodnoty, ktoré celé veky zostávajú. Tá vysmievaná kniha tvrdí stále to isté a stále sa to pri nej nájde ako platné v každej dobe. Prisudzovať právo a spravodlivosť. Nezmýšľať príliš múdro o sebe. Milovať múdrosť a poznanie. Za všetko zlato si kúpiť múdrosť. Radovať sa činiť dobré v zemi živých. Odpúšťať. Nehovoriť na zlé dobré a na dobré, že je zlé. Neukracovať robotníka o jeho mzdu, lebo na tom, hovorí Boh, leží prekliatie. Neopúšťať ženu svojej mladosti.....že sa to nedeje, že to nevládzeme....prečo asi....
Nuž, ale ešte mi zostáva zopár desiatok strán. Položiť otázku....nehľadať odpoveď....nemať odpoveď.....priznať, že viem, že nič neviem.....
P.S.: Fotky nabudúce. Medzičasom som to aj dočítala a odporúčam. Dávam si métu písať vecne, bez pátosu....pátos je hnus, tak najvyšší čas sa ho zbaviť....
