Počúvala som v aute rádio. Reportáž o deckách, čo sa liečia zo závislosti. Svedectvo jednej mladučkej, možno 15 ročnej dievčiny ma prešľahalo a moju naivitu total rozsekalo na franforce.
Bola úspešná reprezentantka v nekonkrétnom športe, precestovala celú Európu. Prišla puberta, výkonnosť bleskom dole, hlboké depky.....nevedela sa vrátiť na pole úspechu a uznania a tak.....zošľahala sa a šľahala....až na to prišli, že lieta v niečom, na čo sa umiera.
Šport v kombinácii s prehnanými ambíciami a dupaním po skvelých výkonnostných krivkách evidentne nikoho neochráni pred tou pliagou. Zober loptu, nie drogu. Takže, nie celkom....zober loptu a hraj sa a teš sa z priateľov a z hry.
A tak si v duchu šepocem, že nech sa tie naše kinderká radujú z futbalu a z tréningov....ale nech tá túžba vyhrávať neprebije ich detskú radosť z hry a srandy a z kámošov a normálnych pomalých dní.....lebo nemajú ničoho iného, len aby sa radovali a užívali plodov svojej práce......a nezabúdali na Boha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára