Modra

Práce z Trenčína v Modre. Modra ma čakala. Po druhýkrát som si to odšoférovala sama. Bez stresu. Úplne v kľude. Dokonca mám pocit, že som si tú cestu vychutnala.  Rastiem.....

Krásne bolo. Teplo, slnko, jeseň v stromoch....Našla som si krásnu kaviarničku....krásnu ako v Paríži. No, myslím, že v Paríži som v takej nesedela, lebo by som to v nej neuplatila. V Modre áno. Skvelé takto labzovať.

Deti v škole a v škôlke a výčitiek som predsa len mala....akoby som nemala právo byť chvíľku sama a len tak si vychutnávať deň.....taká blbosť. Popravde? Som hrdá ako som tých 9 rokov doma s deťmi dala. Nikdy som ich nikomu neponúkala, neodkladala....Ale zas, díky mami, že si ich tak často chcela mať pri sebe a užiť si ich. Prišli vždy v lepšej kondícii ako odchádzali - umravnené, vychované, šťastné....vykŕmené. Teraz už povinná školská dochádzka nepustí a prázdniny nemôžu byť uprostred školských dní.
V hlave mám hotové strategiské centrum. Neviem, aké to bude chodiť do práce a doma deti s Petrom. Pre nich v pohode, ale pre mňa......Púšťam opraty. Necítim sa zrovna famózne, ale len pri pomyslení na deti. Inak sa teším. Bude to o držku? Bude. Ale ako presne, tak to ešte len zistím.

1.11. to začne.

Chcela som si krátko zapísať Modru.....ľahkosť bytia dnes. Chýbajú mi galérie. Čo mi bráni? Že? 

Tak teda

.....vyzerá to, že budem zamestnaná.....oficiálne, nielen domácnosťou. Deti spustili protest, že to bude hrozné...možno. Budem riešiť za pochodu. Po 9 rokoch výzva. Výzva opustiť túto zabehnutú zónu komfortu. Zodpovedala som si pár otázok. Keby som vedela vytvoriť takú ponuku, že sa po nej len zapráši....ale nemám takú. Zatiaľ. Ktorá práca by bola pod úroveň?  Tam, kde som sa cítila silná, boli 3 deti priveľa....koľko detí je tak akurát?
Bude zo mňa kníhkupec.....a myslím, že naslovovzatý.....knihy sú mojím druhým domovom. Teraz sa ukáže, nakoľko je kresba a maľba a tvorivý proces mojou vášňou.....keď už bude čas fest nedostatkovým tovarom.......

...nech som odpoveďou....

......tak teda........ mám ten pocit, že dizajn sa mi vzďaľuje....alebo ja jemu

Srdce

Tak nadránom, už von zo spánku, ale myseľ ešte v oddychovej zóne......o srdci človeka. Aké je zradné a že nám nepovie, že to čo držíme a si myslíme, že je tá naša životná pravda, že je to vlastne celé klam.....
Čítala som v Biblii, že Boh je Bohom žiarlivým a že nechce naše obete a systém nesplnených sľubov, ale naše srdce, že prichádza a klope, že je náš manžel - teda tam sa konkrétne jednalo o Izrael.....

Celá pointa sa mi odokryla dnes ráno, že Boh chce vzťah, nie formálnu zbožnosť....ale áno, vedela som to aj predtým, ale teraz to viem inak. Úplne inak. Nemám rada náboženské rečičky....neznášam ich....tú sladkobôľnosť, čo nikam nevedie....a teda sa im budem teraz snažiť vyhnúť. Budem stručná z lásky k sebe.....

. komu venujem svoju prvú časť dňa.....
. s kým sa túžim rozprávať ako s prvým...
. od koho očakávam podporu v ťažkých časoch
. komu referujem šťastné novinky
. od koho očakávam naplnenie citovej nádrže

A viem už aj čo znamená, že mám mu predniesť svoju vec, že nech rozprávam a nech teda ja sa ukážem pravdivá....lebo, lebo On to už všetko vie, ale chce to počuť odo mňa...ako keď žena už vie, čo sa deje s jej mužom, ale chce to počuť od neho....

Byť s Bohom vo vzťahu.....že prečo? Lebo ma chce zahrnúť láskou a požehnaním....nedá sa obliať niekoho láskou, kto sa odťahuje a je mu to fest nepríjemné....takému človeku treba nechať priestor, aby nebol dotlačený a zmanipulovaný....ach jaj. Je ťažké, keď jedna strana miluje a tá druhá je už total ďalekooooooo a nechce o dňoch naplnených vzájomnosťou ani počuť. A srdce to vie....

Navrátiť sa k prvej láske....lebo je. Je. Zamilovaný večnou láskou. Ako z romantického braku. Ibaže to nie my, ale On......On nás. Vždy. Tak kto nás odlúči?

Moje srdce to vie, že nič....nič ma neodlúči od lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi......

Dôvera

Chodba plná detí, ktoré sa prezliekajú....lebo jedáleň je v inej budove a vonku fučí a prší....Zakaždým ten istý scenár....krik detí, krik učiteliek....nejdem súdiť, lebo ani ja nie som bezkriková.

Dnes iná pani učiteľka. Všetci sa prezliekajú a prezúvajú, normálne sa medzi sebou bavia a ona ich tíško pozoruje a čaká...a vie, že to bude v pohode aj bez jej zvýšenej intonácie. A mňa to dojalo. Lebo tie deti sa správali v takom inom móde ako zvyčajne....jedna vyrovnaná žena, ktorá im proste dôverovala a tie decká to zrejme vycítili...Škoda, že len zastupovala. Veľká lekcia dnešného dňa.

P.S.: Išla som za ňou a som sa jej poďakovala. Lebo som ju chcela oceniť, aby vedela....

Práce posledných dní. Kúpila som olejové pastely. A bude z toho asi vzťah na dlhšie.

Mastný pastel, Kvety

Suchý pastel, Cesta v krajine

Mastný pastel, Lúka - prvé večerné testovanie pastelov.

Mastný pastel, Kvety - druhé  testovanie