štvrtok 20. októbra 2016

Srdce

Tak nadránom, už von zo spánku, ale myseľ ešte v oddychovej zóne......o srdci človeka. Aké je zradné a že nám nepovie, že to čo držíme a si myslíme, že je tá naša životná pravda, že je to vlastne celé klam.....
Čítala som v Biblii, že Boh je Bohom žiarlivým a že nechce naše obete a systém nesplnených sľubov, ale naše srdce, že prichádza a klope, že je náš manžel - teda tam sa konkrétne jednalo o Izrael.....

Celá pointa sa mi odokryla dnes ráno, že Boh chce vzťah, nie formálnu zbožnosť....ale áno, vedela som to aj predtým, ale teraz to viem inak. Úplne inak. Nemám rada náboženské rečičky....neznášam ich....tú sladkobôľnosť, čo nikam nevedie....a teda sa im budem teraz snažiť vyhnúť. Budem stručná z lásky k sebe.....

. komu venujem svoju prvú časť dňa.....
. s kým sa túžim rozprávať ako s prvým...
. od koho očakávam podporu v ťažkých časoch
. komu referujem šťastné novinky
. od koho očakávam naplnenie citovej nádrže

A viem už aj čo znamená, že mám mu predniesť svoju vec, že nech rozprávam a nech teda ja sa ukážem pravdivá....lebo, lebo On to už všetko vie, ale chce to počuť odo mňa...ako keď žena už vie, čo sa deje s jej mužom, ale chce to počuť od neho....

Byť s Bohom vo vzťahu.....že prečo? Lebo ma chce zahrnúť láskou a požehnaním....nedá sa obliať niekoho láskou, kto sa odťahuje a je mu to fest nepríjemné....takému človeku treba nechať priestor, aby nebol dotlačený a zmanipulovaný....ach jaj. Je ťažké, keď jedna strana miluje a tá druhá je už total ďalekooooooo a nechce o dňoch naplnených vzájomnosťou ani počuť. A srdce to vie....

Navrátiť sa k prvej láske....lebo je. Je. Zamilovaný večnou láskou. Ako z romantického braku. Ibaže to nie my, ale On......On nás. Vždy. Tak kto nás odlúči?

Moje srdce to vie, že nič....nič ma neodlúči od lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi......


Žiadne komentáre: