Modra

Práce z Trenčína v Modre. Modra ma čakala. Po druhýkrát som si to odšoférovala sama. Bez stresu. Úplne v kľude. Dokonca mám pocit, že som si tú cestu vychutnala.  Rastiem.....

Krásne bolo. Teplo, slnko, jeseň v stromoch....Našla som si krásnu kaviarničku....krásnu ako v Paríži. No, myslím, že v Paríži som v takej nesedela, lebo by som to v nej neuplatila. V Modre áno. Skvelé takto labzovať.

Deti v škole a v škôlke a výčitiek som predsa len mala....akoby som nemala právo byť chvíľku sama a len tak si vychutnávať deň.....taká blbosť. Popravde? Som hrdá ako som tých 9 rokov doma s deťmi dala. Nikdy som ich nikomu neponúkala, neodkladala....Ale zas, díky mami, že si ich tak často chcela mať pri sebe a užiť si ich. Prišli vždy v lepšej kondícii ako odchádzali - umravnené, vychované, šťastné....vykŕmené. Teraz už povinná školská dochádzka nepustí a prázdniny nemôžu byť uprostred školských dní.
V hlave mám hotové strategiské centrum. Neviem, aké to bude chodiť do práce a doma deti s Petrom. Pre nich v pohode, ale pre mňa......Púšťam opraty. Necítim sa zrovna famózne, ale len pri pomyslení na deti. Inak sa teším. Bude to o držku? Bude. Ale ako presne, tak to ešte len zistím.

1.11. to začne.

Chcela som si krátko zapísať Modru.....ľahkosť bytia dnes. Chýbajú mi galérie. Čo mi bráni? Že?