Takto to nebolo v pláne.
A preto......srdce bije a pozorujem, že túžba je prítomná stále. To, čo je podstatné, mám.
Ráno, cestou do práce je popri ceste taká nádhera.
Nie je úžasné, že poľné kvety nikdy nie sú v gýčovej kompozícii? Mám chuť zastaviť, vystúpiť a zaznamenávať.
Som blízko, keď som vonku.
Nemám všetok čas sveta. Nikto ho nemá. Polemika mojich dnešných dní.
Inak, chcela som o tom hľadaní svojho hlasu, ale to nechám na niekedy inokedy. Ráno varím a to už viem, že keď prešvihnem čas.....
Mala to byť realistická štúdia, ale nebavilo ma to, nebolo to ono....chýbala tomu tá styčná plocha. Z pôvodného nezostalo nič a viem, kam to chcem posunúť....toto ma robí šťastnou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára