sobota 2. júna 2018

Naši a vaši

Za veľa vecí si zodpovedáme sami. Za veľa vecí nemôžeme. Ak sa akosi narodíme, komusi a kdesi, môžeme mať blbý začiatok, ale koniec môže byť už úplne v inom znení.
Snažím sa premostiť a nájsť spôsob ako upozorniť na niečo, čo sa nám deje pred očami a nevidíme a nepočujeme. 
Nevidím a nepočujem. 
Nevidela som a nepočula. 
Ale už viem. 
Počujem a vidím. 
A hľadám ohľaduplný spôsob ako nenarobiť ešte väčšiu melu ako už reálne je. Ale nie som si celkom istá, či je ešte vôbec nejaký čas na ohľaduplnosť.
Situácia.
Iný chlapec. Iný ako štandard, ako priemer.
Kde deti nabrali smelosť ísť po ňom a šliapať po jeho srdci každý deň? 
Sú naše deti viac, lebo sme mali to šťastie, že sa nám narodili zdravé? Je veľkosť v tom, že vyhanbím chlapca, ktorý sa nemá za čo hanbiť? Je veľkosť našich detí v tom, že sa vedia bravúrne posmechovať? Myslíme si, že keď budú ohľaduplné, tak ich život zomelie? 
Zdravá duša človeka by mala byť smutná z neprávosti.
Vinným by mala vedieť odpustiť, aby sa sama neutopila v horkosti.
Ale nikdy, nikdy by nemala povedať na zlé, že je dobré a na dobré, že je zlé. A toto chcem odovzdať svojím deťom. Nie dokonalosť. Nie nadradenosť. Nie víziu ich vznešenosti. Nedotknuteľnosti.
Slušná krajina je slušná v tých najmenších bunkách spoločnosti. Ak deti majú pocit, že ubližovať slovne inému až na hranu únosnosti je v poriadku, frajerské, hrdinské, tak potom niekde sa naozaj stala veľká chyba. Ale určite nie v tom, že sa narodil chlapec iný ako sú tí "naši".
Tábor naši a vaši je cesta do pekla. Priama a široká.
A inak, aj "on" je môj.

P.S: Mená vynechávam. Ale nie je to fikcia. Je to citlivá situácia a stačí naozaj málo, aby emócie začali vybuchovať kde tade. Touto situáciou idem prvýkrát a nechcem zaliezť do diery a tváriť sa, že nech si to riešia tí, ktorých sa to týka. Lebo sa to týka nás všetkých. Každý, kdo je čo i len svedkom šikany, stáva sa jej obeťou. Je obeťou svojho strachu, mlčania, neschopnosti situáciu zvrátiť alebo vyniesť na svetlo tak, aby ju mohli riešiť tí, čo sú na to kompetentní.



1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Presne! Okúsili všetky naše deti a taktiež nezniesli šikanu na iných a ako deti vedeli áno-áno, nie-nie dať najavo, čím sú dospelejšie tak....
:-)
Pozdravujem:-)
Alena Vyskočilová
PS:Koncom mesiaca nás bude volať psychológ kvôli tomu nášmu ,,pestúnskemu,, synovi, vraj ho premiestňujú do uzavretého ústavu, tá profirodina si ho nenechala v marci, keď mal 18...mimochodom, my Milana áno.
Pomysli si, prosím, na nás v modlitbe:-)