Noc nič nezadrží

Noc nič nezadrží,  Delphine de Vigan

       

Recenzie nie sú môj chlebíček a tak sa o to ani nebudem pokúšať. Čítala som, premýšľala, zahýbala stránky, aby som vedela, k čomu sa chcem ešte vrátiť. Obdivovala som formu a štýl. Bolo mi smutno.

Akoby ste žili, keby vaša matka je mánio - depresívna? Ulieta na drogách, aby mala silu na ďalší deň. Akoby ste žili, keby ju prepadla mánia a čisté šialenstvo? Ako by ste žili, keby ste ju mali späť úplne apatickú a plne bez citu? Keby ste sa každý deň báli, že ju nájdete doma mŕtvu? Akoby ste žili, keby vašu rodinu prenasledujú samovraždy, šialenstvá?

" Nikdy jsem se doopravdy nezajímala o psychogeneqlogii ani o dedičné jevy, prenášané z generace na generaci, o které se vášnivě zajímají někteří mí přátelé. Netuším, jak  se takové věci / incest, mrtvé deti, sebevražda, šílenství/ přenášejí. Pravda je, že prostupují rodinami jako jakési nelítostné prokletí, zanechávají stopy, které odolávají času a utajení. "

Chcela som im cez tie stránky zakričať, že poznám niekoho, kto porazil noc, temnotu, šialenstvo, prekliatie....Chcela som im kričať vyslobodenie. Lucile vykreslená neobjektívne a nádherne pravdivo. Nikto si nezaslúži tak trpieť. Nikto.

" Z Lucile se stala křehounká, poslepovaná, slátaná osúbka, ve skutečnosti neopravitelná.
Tahle podoba mé matky je ze všech jejích podob, které v sobě chovám, nepochybně ta nejtrýznivější."

Krásna kniha, strašná, trýznivá, ale krásna. Delphine chcela svojej matke napísať papierovú rakvu. Tak nejak vysvetliť jej život a tým aj svoj.

Rožkovanie. Nerobím to každej knihe.

Túžba

Budleje Dávidove z našej záhrady, akryl, papier

Strašne štýlovo skáčem. Ale fakt že strašne. A vôbec mi to nevadí, lebo a čo? Neuväzním sa pomyslenými divákmi a kritikmi. Je mi smiešne, ako som si vymyslela, že tento svet nie je pre mňa. Ale asi je. Neskromne. Keď ideme autom a vidím tie scenérie, túžim maľovať. V hlave analyzujem farby a štýly, akými by som sa vyjadrila. Ochkám, že obloha je nekonečný zdroj inšpirácie. Všetko si premietam na plátna a vidím ťahy štetcom. Keď som bola ešte decko, túžila som maľovať slnečnice. Každý rok som si hovorila, že tento rok budú namaľované. Neboli. Ani nasledujúce. Analýza, prečo neboli, by bola zdĺhavá.

Dnes idem na slnečnicové pole. A zajtra verím, že budú na plátne. Nemyslím, že to bude presne tak, ako mám v hlave, ale bude určite viac ako jedno plátno. A popri tom analyzujem materiály a ich vplyv na interiér. Takmer vedecká práca. Som šťastná žena.

 

Dokonalý deň

Dnes z iného súdka. Chcela som mať upratané celý deň. Dokonale. Podľa časopisových predstáv. Poznáte to? Dokonale nastajlované interiéry bez jedinej chybičky. Skrátim to. Pri 3 akčných deťoch ma to stálo celý deň v pokluse. 4 x povysávaný celý dom, 3x umyté umývadlo na záchode, 2x umytá dlážka, 2x plná umývačka, 2x upratané detské izby, vyvešané 3 práčky, poskladané....Keď som si konečne sadla, boli všetci hladní. A záver? Všetko s mierou. Čím väčší poriadok, tým nervóznejšia, že zase mrvia, kvapkajú, patlajú.....

Na terase v záhrade rýchla škica rudkou....

KOLOMAN

Zase som sa vrátila ku Kolomanovi. Pozorne a pomaly čítam čo žil, tvoril a ako myslel. Pri prvom prezretí jeho tvorby sa zdá jeho dielo ťažké, až nepekné. A v tom to je. Svet nie je vždy pekným miestom na život. Ľudia ho takým robia. Ľudí zobrazoval. Čítam si pomaly a svet sa nemení. Stále sú to ľudia. Koloman prežil život s jednou ženou. V hodnotách si je blízky s mojím ďalším obľúbencom Hložníkom. A áno, v mojom ponímaní je to v hodnotách. Hodnotný, dobre prežitý život. Plodný, naplnený prácou, rodinou a Bohom.



" Odstrkávaný celý život ako nepotrebná sirota nemohol mať iný koniec. Dnes 67 - ročný už iba z milosti Božej sa obraciam a som na pevnej ceste do jeho kráľovstva." / Koloman Sokol v liste pre Michala Chorváta/

Kniha : Koloman Sokol, 100 nepublikovaných diel ,  Ivan Jančár - Lee Karpiscak

pre Kolomana s úctou / nie, neinšpirovala som sa/

ETUDA II. - garden out of my window

Raz dávno som sa snažila na umeleckej škole vytvoriť repliku reality. Tak som snažila a makala, že aj keď som už vedela, že by bolo lepšie ísť od znova a tento pokus vyšmariť, bolo mi ľúto toho času, čo som nad tým strávila. Zasiahol učiteľ. Prišiel a pochopil. S dovolením vzal papier a ....Vzal moju viachodinovú prácu a dokonale ju dotrhal. Bez slov. A potom niekam išiel. Tak mi to bolo ľúto. A bola som tak teatrálne naštvaná, že ako si to mohol dovoliť. Ale pamätám si to dodnes. V podstate ma z toho vyslobodil. Keď sa v niečom krútim a len opravujem už opravené, je čas roztrhať a zobrať nový kus čohokoľvek a skúsiť to odznova. Najlepšie bez ľútosti.

ETUDA I.

Že to bude taká malá etuda. Akvarelová.

Taký som si vymyslela projekt. Hudobný.

Pre istotu som si overila, čo to tá etuda je. Sedelo to. Drobná skladba pre jeden nástroj slúžiaca k výuke inštrumentalistu. Jej cieľom nie je vyjadriť výraznejšiu hudobnú myšlienku, ale predovšetkým predstavuje spôsob, ako pomôcť žiakovi osvojiť si techniku hry. Toľko wikipédia. V hlave úplne jasná myšlienka, ale. Skoro vždy je dáke ale. Ľúto mi je kaziť papier. Kaziť!!! Šanujem ho. A tak sa snažím, aby z toho niečo bolo a čím viac opatrne, tým ďalej od pôvodného zámeru. Ale teraz aspoň viem, že som šanovlivá. A že to neprospieva prenosu obrazov z hlavy na papier. Viacej etúd, viacej papierov, viacej odvahy, viac porazeného strachu v každej podobe.





Let There Be Light

Keď sa Sisa vydáva na cesty, vždy sa ma pýta, čo mi má doniesť. / Áno, pripomína to ten príbeh o Popoluške/ Pri mne si veľmi lámať hlavu netreba. Milujem časopisy . Ale naozaj časopisy. Porter, Elle Decoration, Atrium, Monocle a všehochuť  na tému interiéru a dizajnu. Niekedy ich cena je vo výške ceny za kvalitnú knihu. Dubaj ma prekvapil. Po 3 konzultáciách cez mobil, že ktorý mi majú okrem Elle ešte priniesť, to vyhral design anthalogy. Skromne som síce tvrdila, že mne stačí Elle, ale 2 sú viac ako jeden... A teraz prečo o tom vôbec píšem.

Design anthology mapuje súčasnú celosvetovú scénu dizajnu a umenia. Má iba rok, ale má to našliapnuté veľmi dobrým smerom. V tomto čísle spomínajú firmu Lasvit, ktorú založil v Honk Kongu čech Leon Jakimic, v roku 2007. Výroba je v čechách. Je tam taká česko anglická veta o vzniku názvu firmy : laska means love and svit means ligt, combinig to reflect a LOVE of LIGHT. Značka má fenomenálny úspech, lebo robia veci ako nikto iný. Veľkú inšpiráciu čerpajú z prírody a v každom ich diele môžete nájsť príbeh. Jednoducho si to parádne odmakajú. Obdivujem človeka, ktorý úžasné  sklárske remeslo povýšil na dielo svetového formátu a našiel tomu odbytisko vo svete. A záver je najsamlepší, citujem v angličtine :

We always bring designers to our glassworks in the Czech Republic so they spend time with craftsman, explain Jakimic. Some designers come with a idea but the final outcome is always a marriage of the craftsmen  and designers. Even if they don´t all speak Englisch they speak language of design and art.

Môj obľúbenec

Vonku počasie nič moc, ale na máj je to dobre. / Studený máj, v stodole raj/. Deti ma okružujú, lebo vonku sa dnes nič neudeje. Z nudy sa vymýšľa, čo sa bude jesť. Každých desať minút. Zas mi to vyšlo čiernobielo. Premýšľam nad Hložníkom, že to nemal ľahké. Zažil chudobu, 2 .sv. vojnu a milých súdruhov. Bol to človek do hĺbky. Často je vžitá predstava umelca ako ťažkého bohéma s chaotickým životom. On nie. Makal. Za rok viac ako 600 kresieb a vážil si rodinu, krajinu, slobodu, pravdu a dokonca aj morálku. Videl besnenie vojny. A vedel, čoho je človek schopný. Všetky strachy, smútky, bolesť vykreslil zo seba a zostal normálny. Môj obľúbenec. Keď hľadáte niečo na stenu, kúpte si dekoráciu. Umenie má reflektovať dobu, jej ducha, naprávať, kričať, keď sa deje krivda. Tak to videl on. Jeho umenie je drásavé a mnohí ho kritizovali, že prestáva byť čitateľný. No on tvrdil, že nemôže inak.

A ja mu verím.

Obdivujem a učím sa.

Kniha, ku ktorej sa vraciam už 14. rokov. A stále ma baví ho objavovať.

Niečo z mála jeho tvorby nájdete v stálej expozícii Galéria Nedbalka

Bod zlomu

Stále hľadám ten bod zlomu, keď sa v kmitaní ruky obraz namaľuje tak akosi sám. Ešte tam nie som.  Mám rada živé škice, keď veci nie sú dopovedané a predsa ich tam vidíte. Nie som príliš typ na premakané realistické úžastnosti. Nebaví ma to. Nebaví ma hrať sa na fotoaparát. Niekedy si dokazujem, že to viem, ale unavuje ma to a nerobí mi to radosť. Drudgery and not passion. A aj preto milujem Hložníka, Rodina, Chagalla..... A koľkých som ešte ani neobjavila. Galérie, miesta stretnutia s krásnou vášňou, ale o tom inokedy.....

Disciplína

Chýbajú mi konzultácie. Také naozaj tvrdé, nešetriace. Akože a týmto ste chceli čo povedať. Také, čo posunú, nakopnú a dajú nový smer. Termíny. Horiace pod zadkom. Keď je času tak málo, že spánok je luxus len pre vyvolených. Zistila som, že je to trošku ťažšie, ako som si myslela. Predstavy sú vždy také skvostné. Disciplína a cieľ. No dobre. Tak teda hlavne disciplína. Kreslíme celá rodina. A medzitým zachraňujem stôl, vodu, jedného pred druhým, ukradnutý papier, urazenú detskú ješitnosť..... Takýto som ja umelec. Na jedálenskom stole.

Kreo - family -time

Sedeli sme za stolom a že čo budeme kresliť. Ja som teda už mala niečo rozpracované a Ninka sa chcela pridať. A tak že, kresli čo vidíš. Veľa som neočakávala. Popravde, veľmi sa mi nechcelo vymýšľať špeciálny kreo - family - time.  Ja som ju nenaučila nič, ale ona mňa áno. Deti vidia viac. Asi sa zo mňa stane vykrádačka kreatívnych nápadov mojich kinderiek. Alebo radšej, idem sa od nich učiť detskému nazeraniu. Ako som to mohla zabudnúť?

Ten tanier so špinavým príborom a s IKEA podložkou som ani nevnímala, že máme na stole...

Inšpirácia

Pri zaspávaní sa dejú veci. Vidím obrazy, grafiky, štruktúry, len sa ich dotknúť. Keby som vládala vstať a realizovať všetko premietnuté pred mojimi očami. Keď bude odhodlanie zaznamenať silnejšie ako potreba spánku  .....Ráno si nepamätám a tak hľadám inšpiráciu. Doma deti, ale nechcú mi sedieť, lebo je to nuda. Unavila som ich. Pospali. Vzala papier a využila situáciu. Stav bez pohnutia trval zhruba 5 minút a potom nastalo mrvenie. Anatómia, proporcie, detaily - nič z toho. Len radosť z kreslenia a z pokojnej chvíle.

Niekde som čítala...







Rozhodla som sa. Nakúpila. Chodila okolo. Váhala. Znovu sa rozhodla. A začala. Vytvorila tento vizuálny denník / nie tak celkom ja/, aby som mala motiváciu. Taká malá galéria, aby som robila to, čo je mojou túžbou. Dokumentovala, kreslila, maľovala,zapisovala a nečakala na lepší čas, ktorý nikdy nepríde. Začala som. Niekde som čítala / časopis PORTeR / , že " Find what you´re passionate about and pursue it. It took a while to find my passion" / Ellen DeGeners/ Ach, ako sa teším. Po 7 rokoch s 3 malými deťmi / deti mám stále, len sú už väčšie/ začínam nové obdobie. Myslím, že sa to bude celé neustále meniť a vyvíjať a myslím, že tak to má byť.