Nový impulz

Mám veľa príspekov napísaných a nepublikovaných. Tento je jedným z nich. Písala som ho pred rokom. Rokom! A teraz ho sem dávam sama sebe na odiv.


Predala som.

Zodpovednosť na mňa padla ako balvan. Niekomu sa tak páči, čo som vytvorila, že to chce mať u seba doma. Je to povzbudenie a nový impulz, že toto nie je celkom mimo misu.

Myslím, že prvú vec, ktorú kto kedy odo mňa chcel, bol môj pedagóg na vysokej škole. Zavesil to u seba v kancelárii. Len tak, lebo veď študent a práce pod jeho vedením sú majetkom školy. Dobre. Vzala som si z toho, že je drzý, nie to, že moja práca je natoľko dobrá a že je to vlastne česť....to až teraz spätne si beriem lichotivú stranu mince k oku.

A potom mi niekto ukradol grafiky z výstavy. Stále to vidím ako chrapúnstvo a nie ako moje ocenenie.

Teraz je to iné. Úplne iné a ja si to plne akosi neviem celé uvedomiť, ale nech.....riešim kartón, lebo formát A2 už nie je celkom maličkosť bezpečne zabaliť a poslať tak, aby to prišlo k novému majiteľovi bez úrazu. Si hovorím, nekalkuluj, raduj sa a maľuj....a plň sľuby.

Jeseň

Som ja vôbec bloger? Asi ani nie. Moje sporadické príspevky.... Tento rok som zistila, že mám rada jeseň. Voči tomuto ročnému obdobiu som mala vždy opodstatnené výhrady. Najväčšia bola, že mi voňala ako smrť. Kde sa to vo mne vzalo neviem. Nejaké spúšťače, tam niekde v minulosti, by sa určite našli. Tohoročná je pre mňa radikálne iná. Teší ma každé zahmlené ráno a dokonca aj upršané dni. Babie leto bolo úžasným bonusom. Čo sa  zmenilo? Nejdem pátrať, vychutnávam a teším sa na každý deň.

Srandu zažívame s deťmi. Vyhlásila som súťaž v slovenčine a 5 ročný Šimon zahlásil, že ide aj on do toho, ale na bicykli.

VOICES - najväčšou inšpiráciou sú ľudia

Sú okamihy, keď viete, že je čas ísť.

Prihlásiť sa, požiadať muža, aby zaplatil registráciu - lebo internet baking z pozície ja nemusím, tak neviem, robí len on, nájsť najlacnejšie ubytovanie, aby ste zase na mieste zistili, že všetko, čo ste ušetrili na cene za nocľah, pekne zľahka preplatíte na parkovnom.
Nemám rada šoférovanie v cudzom meste. A aj bez cudzieho mesta. Čo na tom, že Trenčín nie je žiadna metropola. Nepoznám to tu a spanikáriť viem aj na parkovisku pred Tescom.

Sládkovičova 8, Mirka veľká sympoška, typ človeka, ktorého si radi privlastníte a pribalíte do batôžka s označením priateľ. Svižné tempo....vyhovuje mi, keď to. čo sa prednáša, nie je siahodlá motanica. Počúvam, pracujem, radujem sa.....Všetci naberáme smelosť a hádžeme po sebe myšlienky ako prídu. Začínam tušiť, akú školu by som chcela pre svoje deti.

Mirka, vďaka. Možno moje písanie nebude lepšie. Ale to ide na môj vrub. Tú otvorenosť, spôsob hľadanie odpovedí bez strachu, že ktosi bude za trulka, tak to by som chcela uviesť do života v mojom mikrosvete. Zapisujem sa na Letné písanie s Mirkou Gučíkovou č.2.

P.S.: Editovať po sebe text stále neviem, ale tentokrát som sa snažila a už tomu prikladám aj akú takú váhu. Knihy mám objednané. U nás som si našla knihu o štylistike, ale tá sa tvári na príliš serióznu a môj odhad je, že to s ňou nedám.

Krajina

Kresliť v krajine.....dám to čestne. Čistý chaos. To, čo vidím, nie je  v mojich schopnostiach preniesť na papier.

Stratená.

V mysli si premietam všetkých mojich obľúbencov a smekám všetky klobúky a o čosi viac rozumiem, že kde sa končí gýč a začína niečo, čo má silu, dušu...Možno ten pocit z videného a aj to zúfalstvo, že úplne doslovne to vyznie naprázdno. Pozerala som sa možno viac, ako kreslila, premýšľala a hľadala súvislosti......radovala sa.

Čítala. Jednu novú knihu a jednu, ktorú dávam druhýkrát ....lebo si chcem pamätať. Tiež kontrastné veci...... pre mňa. Písmená, ktoré ma nedvíhajú zo stoličky, sú určené zrejme pre niekoho iného....len keby som za to neutratila takú blbú sumu.....Aby som sa nehrala na tajnostkára. Za mňa že úplne zle:

Michael Kimmelman, Mistrovské dílo náhody, Kniha Zlín.

Baví ma:

Will Gompertz, Přemýšlej jako umelec, NLN


Práce z plenéra. Krajina.

Nájsť svoj hlas

Začala som a hovorím si nahlas, že aj skončila. Jemnejšie si nahováram, že okolnosti ma prerušili. Nie, zastaviť stáť.
Takto to nebolo v pláne.
A preto......srdce bije a pozorujem, že túžba je prítomná stále. To, čo je podstatné, mám.

Ráno, cestou do práce je popri ceste taká nádhera.

Nie je úžasné, že poľné kvety nikdy nie sú v gýčovej kompozícii? Mám chuť zastaviť, vystúpiť a zaznamenávať.

Som blízko, keď som vonku.

Nemám všetok čas sveta. Nikto ho nemá. Polemika mojich dnešných dní.

Inak, chcela som o tom hľadaní svojho hlasu, ale to nechám na niekedy inokedy. Ráno varím a to už viem, že keď prešvihnem čas.....

Mala to byť realistická štúdia, ale nebavilo ma to, nebolo to ono....chýbala tomu tá styčná plocha. Z pôvodného nezostalo nič a viem, kam to chcem posunúť....toto ma robí šťastnou.

Po prstoch

aaaaaa  dostala som po prstoch.....orodovalo som si o to. Tak sa ani nečudujem. Lavína si robí svoju prácu. Vyhodnotím do detailu, čestne sa postavím pred zrkadlo a budem sa dívať. Viete, kedy ste moránli? Keď nehájite svoje záujmy a postavíte sa za to, čo má hodnotu. Kričím do tmy a je mi smiešne. Pred pár rokmi som dostala otázku, že koľko to mám rokov, že som taká naivná....nie som. Mám rada prácu s nadšením, srdcom, poctivosťou, vložením sa, hľadaním najlepšieho.....kreativitou. Ak to nie je dobre, treba to pustiť a nechať tak, ale nerezignovať na najlepšie. Za žiadnych okolností. Tak som nastavená a tak pôjdem ďalej a lavínu prenechávam, nech sa teda valí bezo mňa. Nesebeckosť predstavuje moc....robiť prácu s nasadením a múdro je to najlepšie. Biblia hovorí, že sa dostanete až pred kráľa, keď budete svoju prácu, nech je akákoľvek,  robiť skvelo. Toto je moje nastavenie....hymnus môjho srdca. A toto nepustím. Howk.

P.S.: Áno, píšem za horúca. Teším sa na budúce dni.

Tak dáko cítim.....

...že sa musím ukľudniť.  Viem sa do vecí hrnúť ako lavína, ale ako vieme, tá ničí všetko, čo je na dráhe jej pohybu. A to ja zase nie, to nechcem.

Myslela som, že mám všetko premyslené. Život nenudí. Prekvapenie! Treba si to opäť všetko  zrovnať a stanoviť priority a ciele. Zakazujem si ukrajovať z koláča väčší diel ako mi náleží. Lebo na tom som ja majster viac ako vymakaný. A potom padám na.....

Je zrejmé, že tá únava sa ma drží. Som bola hrdinka v tých svojich predstavách! Únavu ako limitujúci faktor som si ani len v obrysoch nenakreslila. Ale ako ma drví. Toľko k faktom.
Šimon ochorel. A ja veci rozbabrané v kníhkupectve. Nespali sme veľa, lebo sypel.....nepokojný a ja neustále v strehu, že ak by.....Studené sprchy, studený vzduch.

Nebolo treba.

Ešte spí a  nebudem ho budiť......Snáď tú doktorku stihneme.

Víkend v horúčkach ja....a dnes teda....dokončiť faktúry, posty, zrušiť stretnutie, umyť okná, prebrať veci - zmena na leto, obed - kto mi ho navarí?....odpoveď poznáme.

Ale radujem sa,
lebo vidím rásť moje deti,
lebo máme k životu všetko a aj viac ako potrebujeme,
lebo cítim až v kostiach požehnanie,
lebo mám mamu, ktorú mi môžete všetci závidieť a na ktorú som hrdá,
lebo mám sestry, ktoré sú iba moje,
lebo mám muža, ktorý miluje našu rodinu a od ktorého sa učím pokoju a láskyplnému jednaniu.
lebo poznám odpoveď na otázku, či Je.

Vyrovnávam hladiny, prerývam priority.

A dám si kávu v záhrade a kus niečoho prečítam......už teda keď som výnimočne doobeda doma.

Mať pre koho spievať

Máme 3 deti, 3 vystúpenia na deň matiek. Ale som bola dojatá.....Nie z dokonalého vystúpenia, alebo z pohľadu na moje detiská.

Kvietok od Ninky.


Máme v rodine Budyho. Človeka, ktorý sa priatelí s dieťaťom z domova a je mu oporou a akousi smerovkou a spojovateľom so skutočným svetom. Mala som tú česť sa zoznámiť. Ten ich svet vás dostane....a vy chcete zasiahnuť, ale narazíte na to, že ste len človek, ktorý má povinnosti v tom svojom svete a je otázka, ako by som zvládala byť súčasťou ešte sveta niekoho iného. Deti žijúcich rodičov. Okolnosti nepoznám. Nesúdim.

Naše Budy deti.....ide sa na zmrzku.



Deti spievali a mňa zlomila myšlienka, že deti v detských domov nemajú komu zaspievať.....aj keď majú rodičov, často ako keby ich ani nemali. Toto je zlé.

Vy ako Budy ich nemáte vychovávať, len byť ich priateľom. Vaše priateľstvo musí byť viac ako len ľútosť. Ľútosť je unavujúca. Tie deti sú skvelé. A to, čím prechádzajú .....ako veľká by mala byť útecha, aby sa dotkla a uzdravila?

Náš Šimon vyriešil akútnu potrebu vreckovky po svojom.....vystúpenie mohlo plynule pokračovať.


Bolo by mi povedané, že ľudia chcú zábavu. Na Fb, Instagrame, blogoch.

Chlieb a hry.

A život beží......Možno vieme viac, ako sa len prezabávať, aby vybledli starosti bežného dňa.
Dúfam.
Verím.

Vždy je niečo nové.....



Len sa mi nie vždy chce o tom písať.  Dnes Svätý Jur. Má niečo veľa do seba. Deti na predĺženom prázdninovom víkende a ja som si zakázala pocity viny a naordinovala som si oddych. Nevarila, nepiekla a ani neupratovala. Čistý luxus. Veľká chuť cestovať. Na stojane nové plátno. Okná stále neumyté, ale viete čo, nič.....umyjem niekedy, keď bude treba, keď nebudem chcieť mať 15 minút hanby. A hľadám ako čo najlepšie vystihnúť podstatu, prečo čítam knihy a prečo si myslím, že je to dobré a múdre.....dýcham krásne a voňavé dni....

Šľachtický rod Kinksý.

Kinský. Šľachtický rod, ktorý si odovzdával dedičstvo z generácie na generáciu. Krásne sídla v Čechách a vo Viedni. František predstavuje svoju rodinu. Tú krásu im zhabal ľud. Z tej krásy zostali ruiny. Oni si odovzdávali dedičstvo ďalej. Nie hmotné, ale identitu. Kto sú a akú majú zodpovednosť. Nie pýchu, teda tú som tam aspoň nevypozorovala. V reštitúcií sa im vrátili ruiny. A oni začali odznova. Otcovia v zašlom veku. Dnes sú tie pamiatky obnovené a sprístupnené. Lebo síce zámok je od zamknutia, ale oni odomykajú. Neviem, ako sa ten dokument volal, lebo som k tomu sadla až po návrate z práce a to už bolo pred deviatou večer. ČT opäť nesklamala.
Čo sa ma dotklo? Že má zmysel odovzdávať deťom dedičstvo, nikdy sa neopustiť a veriť na zázraky. Lebo v emigrácii bolo fest ťažké veriť, že sa ešte raz vrátia tam, kde ich nikto viac nechcel. A to, čo im zhabali, vedela vláda ľudu zruinovať, ale nie budovať. A nad týmto celým ešte pár dní budem premýšľať. Stretnutia s múdrymi ľuďmi......baví ma to.

P.S.: Našla som čosi o nich aj  tu.

Hydepark civilizace

Asi by som si mala najprv zistiť čosi viac, keď chcem o nej písať. Ale...ale len tak v slobode, že ma teší, že sa radujem, že tí múdri, skvostní ľudia sú povzbudením. Čt 24 ma šibrinkuje. Starý vedci, z ktorých ide taká sila a život. Jemný a nenásilný odkaz múdrosti. Toto ma dojíma. Pokiaľ ide o fyziku, rozumiem pojednaniam. Chémia ide úplne mimo mňa, ale aj tak som túto sobotu sedela a hľadela na tú múdru ženu a nechala sa inšpirovať. Nie, nejdem ašpirovať v ničom na nobelovu cenu....genialitu nemám v genetike. Ale tie myšlienky, že sa s nikým neporovnávať, že keď tvrdo pracujete, nemáte čas registrovať neprajníkov, že jediné, čo o sebe vie povedať je, že je vášnivo zvedavá, že keď sa na ňu nabalila konkurencia, tak sa radovala, lebo vedela, že ide správnou cestou.....Vygenerovala som z tých stretnutí cez obrazovku, že hlboká múdrosť je pokojná. Oni vedia, že je toho tak veľa, čo nie je popísané a obsiahnuté, že sa dotkli len malej časti veľkého celku. Nie, nehovoria o Bohu. Skúmajú to, čo je zjavné a robí to z nich krásnych ľudí. Krása je hlboká a má naozaj veľa rozmerov.

P.S. Jej rada je, nepýtať si rady. Nech si ľudia nájdu to, čo milujú, čo je ich vášňou, nech počúvajú svoje srdce a nech si nepýtajú rady. Lebo každý je tak sám sebou, že do jeho vôd nie je šanca vstúpiť

ADA YONATH, izraelská vedkyňa, nobelová cena za chémiu. Krásna žena..

Rozhodnutia

Zajtra má naše dievčatko / inak dosť divoké, veselé....rehotačka/ 9 rokov. Viem presne, kde sa tie roky nabrali, ale spätne, tak ako každému sa to zdá, že to preletelo, tak i mne. Najlepšie rozhodnutia môjho života.....mať deti, študovať, mať prax v odbore a......... nebáť sa.  Ale aby mohli prísť tieto, boli najprv konfrontácie so svetom a zmyslom života. V poslednej dobe sa dostávam často do polemík, alebo konfrontácii. Iritujem ľudí svojou istotou a chápem ich podráždenie. Ale áno, mám svoju istotu, ktorú nemám problém skonfrontovať s fyzikou, filozofiou, vysokou literatúrou. Viem, že to pôsobí pyšne. Viem, komu som uverila a viem kam kráčam. Viem, že naše rozhodnutia smerujú naše životy. A preto nie je jedno, k čomu priložím svoje srdce.

P.S.: Meškám s publikovaním 3 dni....

Horúčka

Prichádzala pekne pomaly. Tušila som, že to bude zlé. Bolo. Chcela som sa zvaliť a spať. Namiesto toho 11 hodín v kníhkupectve. A fakt, že ma to tam nebavilo. V chrbte mi behali studené guličky a vzápätí mi horelo úplne všetko. Ľudia chodili a po prvýkrát mi bolo jedno, či si niečo vyberú. Nemala som silu. Predstava, že mám odšoférovať ešte domov. No, nič moc. Choroba určite nie je požehnaním. Dnes sme doma. Deti si to najhoršie odkrútili cez víkend a teraz som štafetu prebrala ja. Fičím na panadole. Klesne horúčka, rýchlo nachystám čo treba. Stúpne - nastáva stav apatie.
Mám presne 4 dni na vyliečenie. Verím, že najhoršie je už za nami.

P.S.: Deti ogrckali čo sa dalo. V noci blúznili a kričali. Tentokrát to celé odkrútil môj muž a má za to môj obdiv, lebo ja som pri ďalšom Ninkom dávení na pokrovec stratila nervy a on si pokojne vzal handru a bez slova začal čistiť.

Svetlo

       Vstávam skoro. Stihnúť navariť, nachystať desiate, vychystať 3 deti, z toho 2 nespolupracujúce. Z domu odchádzame na poslednú chvíľku. Mierne sa zo mňa parí...ale potom....potom prídem do kníhkupectva a som šťastná.
Radostné srdce vo mne búcha. Je to také panoptikum knihomoľov. Niektorých už poznám z videnia. Dostala som tip na knihu, ktorú som síce kúpila v inom kníhkupectve, ale pointu to nemení. A dokonca som jednu knihu aj dostala! Kopia sa mi také malé, ale krásne príbehy. Niektoré sú smutné.....Čítam toľko, ako za dávnych čias. Rozprávam príbehy prečítaných kníh a oni potom putujú do iných životov.

Ale najviac ma v týchto dňoch robí šťastnou fyzika. Nie, nie som génius. Niektorým veciam fakt nerozumiem.

Svetlo je fenomén. Vieme z neho získať údaje o hviezdach. Žasnem. Kochám sa v tých informáciách. Občas strácam. Ale všetky mi hrajú so Slovom. Svetlo sveta. Tma ho nepohltila. Informáciu o vzdialených svetoch nesie svetlo. A potom nebuď šťastný!

P.S.: Stretávam mužov, ktorý kupujú svojim knihomoľkám ich obľúbených autorov napriek tomu, že sami nečítajú. Mladých chalanov, ktorí ťažko manuálne pracujú a nechcú len tak sa stratiť sebe a chcú čítať a tak s nimi hľadám, čoby ich na prvýkrát neodradilo.....starkých, ktorým múdrosť žiari z tváre a oni napriek vysokému veku stále čítajú a idú vpred....vzácne okamihy, krásne.