Len sa mi nie vždy chce o tom písať. Dnes Svätý Jur. Má niečo veľa do seba. Deti na predĺženom prázdninovom víkende a ja som si zakázala pocity viny a naordinovala som si oddych. Nevarila, nepiekla a ani neupratovala. Čistý luxus. Veľká chuť cestovať. Na stojane nové plátno. Okná stále neumyté, ale viete čo, nič.....umyjem niekedy, keď bude treba, keď nebudem chcieť mať 15 minút hanby. A hľadám ako čo najlepšie vystihnúť podstatu, prečo čítam knihy a prečo si myslím, že je to dobré a múdre.....dýcham krásne a voňavé dni....
3 komentáre:
... a ja som si lámala hlavu, ako napísať prečo už nečítam knihy a pomohol mi český film o autizme Deti úplńku, je na ČT...vidím to jasne, no neviem to napísať.... knihy mali (majú) u nás inú funkciu, ak ju nenaplnili, už som po nich nesiahla, ostalo cch málo, tie som čítala roky do kolečka až...sa príbeh (života) uchytil, rozvinul a začal žiť ako kniha (života) sám..
Knihy sú pre mňa stretnutia. Bolo nám dané slovo a Slovo. Nie každý s ním vie narábať, ale keď je v tom niekto majster...to sú radostné okamihy, keď vyskakujem zo svojej kože a viem, že to že ľudia majú v sebe tú túžbu písať a zdieľať....že je to viac ako len dôsledok evolúcie. Naučili ma pýtať sa. Ukázali mi starnutie, keď som bola ešte pubertiak.....že mám len kúsok času a nie je jedno, ako s ním naložím. Previedli ma tragédiami zlých rozhodnutí....a ich dôsledkov na ďalšie generácie. Boli medzi nimi samozrejme aj kopec brakov...ale naučila som sa vyberať si. Mať nos na kvalitu. Knihám vďačím za veľa.
Tešia ma tvoje stopy na mojom blogu, milá Alenka.
Ešte som ti zabudla napísať, že Slovo bolo roky intenzívne, aj trikrát v týždni v Neokatechumenátnom hnutí,aj s kňazom.. pri Milovi som roky chodila skoro denne na sv.omšu...z tých rokov a z množstva prečítaného mi ostali v pamäti najviac Želary a Jozova Hanule od Legátovej, dokonca som to čítala aj malým dvom vtedy škôlkarom..:-)
Zverejnenie komentára