Ak chcem presadiť svoje, musím deti vždy lámať a používať mentálne finty. Akože bude tam divadielko, určite aj ihrisko, kúpime si niečo dobré na jedenie.....Niekde akoby sa stala chyba. Ale keď si to v hlave prehodnotím, tak žiadna chyba, len deti sú deti a moje kultúrne ciele sa v ich snoch zatiaľ nevyskytujú. Zrejme ešte nenastal ten správny čas. Pre tieto chvíle sú dobré rodiny poblízku. Tety a ujovia a starí rodičia, ktorým dve, tri hodinky sú viac na radosť ako na ošedivenie. A týmto nedisponujem. V hlave kujem stratégie ako sa dostať do galérií a k motanici po meste. Fontána je najsamlepší bod programu. Dieťa s hlavou na hladine a šťastné výkriky, aká je tá voda studená a ako smrdí. Matka uzemňovačka sa vo mne hneď aktivovala a chcela vydať povely, ale som ju na chvíľku vypla. Lebo moje plány môžu ešte chvíľku počkať. Lebo k utopeniu to má ďaleko a nikde nie je napísaný zákaz máčať si ruky vo vode.
P.S.: Akcia bola fakt neúspešná...Deti boli z Dobrého trhu sklamané....veľa ľudí, všade veľké rady na jedlo. Cukrová vata nikde. Ihrisko preplnené. Ale jedna novinka predsa len u nás v dome pribudne. Zrealizujem, nafotím a popíšem. Čiastkový úspech....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára