Zelda je krásna, ako inak, ale nielen to. Sú v nej dva svety. Ten klasický a ten, čo chce žiť naplno a plnšie a bujaro a bez konvencíí. Berie si nekonvenčne spisovateľa. Vtedy ešte nie veľkého F. Scotta Fiztgeralda. Nasadnú na šialenú jazdu nočného a alkoholom podtrhnutého života vysokej smotánky. Páči sa im to. Udávajú tón. Burcujú škandálmi. Zohratá dvojka, ktorá sa nechá obdivovať. Píšu a žijú nad pomery nielen finančné, ale aj bez možnosti si to celé ako tak normálne vychutnať. Zelda už tuší, že je to príliš. V jeden moment chce z kola von. Zostáva. Píše pod menom svojho muža a zožiera ju to. Tancuje balet a nemôže sa tým živiť, napriek tomu, že ponuka na angažmán prichádza. Maluje a má dcéru, ktorá má vychovávateľku namiesto mamy. Zelda vie, že takto nie. Žeby to malo byť inak. Borí sa s tým a trpí. Sebazničujúco trénuje. Stráca sa. Fyzicky i psychicky. Lásku prekrýva miestami nenávisť. Celým jej životom sa prelína otázka, v čom tkvie hodnota ženy a ľudského života? Prichádza pád. Prudký, bolestný, tvrdý....
Dotkla sa ma. Tou silnou rukou, ktorým slovo je. Mám popodčiarkované, orožkované stránky.....Toto čítanie som si užila. A všetko sa vracia na začiatok.....
Z jako Zelda, Therese Anne Fowlerová / Odeon/
Škica pastelom. Hodí sa mi k tejto knihe. Stratená kráľovná........
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára