Ildikó

Stihla som to. Sama. Vychutnala. Ildikó Pálová v Nedbalke. Bolo mi fest trapné fotiť, tak som nefotila. Len dýchala a sala a vychutnávala. Viete prečo je skvelé byť v galérii? Lebo to cítiť. Tú energiu človeka, ktorý tvoril so zanietením a vášňou. Tá schopnosť človeka tvoriť je pre mňa fascinujúca.

Téma 27. 27 rokov života. Výrazne talentovaní ľudia. Speváci, maliari, hudobníci. Strávení úspechom, slabosťou, závislosťami, neschopnosťou uchopiť tú jemnú niť života a žiť....V poslednej dobe stretávam túto tému akosi pričasto. A zakaždým som vďačná, že viem, čo žijem a komu som uverila. Nie je to zvláštne, že maximalizovaná chuť žiť, prináša rýchlu smrť? Ildikó namaľovala ich portréty. Mladých, výnimočných a predčasne odídených. Každý v 27 rokoch. Málo. Sýtosť dní je v inom čísle. Maľba dynamická, plnofarebná, živá, na nič sa nehrajúca. Plne uveriteľná. Určite nie z kategórie "dekorácia na stenu."
Zajtra je posledný deň. Stihla som to.

P.S.:  Ešte mám v pláne Jána Bergera. Stihnúť. Utrhnúť sa môjmu kolobehu. Je to dôležité. A ako!

.