Úprimnosť

Ako ľahko sa vám hovorí pravdivo? Asi som sa mala spýtať inak. Ako ťažko?

Dokreslila som, domaľovala a čakala na reakciu môjho manželosa. Nereagoval, tak som sa ho spýtala na priamo:" Páči sa ti to?" Oslavné ódy od neho nečakám, teda od nikoho, lebo viem, kde stojím. Ale to jeho, že on tomu nerozumie, že je to príliš komplikované, že prečo neskúsim niečo jednoduchšie, niečo, čo sa bude páčiť aj normálnym ľuďom....No dobre, to normálnym dal inak.....jednoduchým. Povedal mi, čo si naozaj myslel. Som vďačná za jeho pravdivosť, lebo keby to na mňa skúšal cukríčkovo, veľmi rýchlo by som ho odhalila a je viac ako isté, žeby som ho za to slovne sundala. Spomenula som si na komentáre ku článkom o Marekovi Ormandíkovi....to sú iné brutálnosti. Mne jeho tvorba rezonuje a ma inšpiruje a iní ho posielajú na psychiatriu.....Tak, teda tak.

Je dobre, že sa to páči alebo je lepšie, že sa to nepáči? Čo to je, že sa páči? Že k tomu nepotrebuje poznať teóriu umenia? Ako súvisí masová páčivosť s gýčom?

Možno je načase si začať klásť otázky.....že videný svet tavený okom umelca môže byť drásavý a rozrušujúci, že nie vždy sú to lane na čistine, pijúce z potôčka....že prudká páčivosť môže byť brutal oklamčák, že keď chcem rozumieť, bude ma to stáť čas a námahu, ako pri všetkom, čo na tomto svete stojí za to a keď nie, tak potom hold, priznať, že netuším, kade rieka tečie...Ale tiež, že to veľké umelecké môže byť praobyčajný humusný šit. Tak sa teda vyznaj.....

Nechcem byť páčivá za každú cenu....čo sa pamätám, tak som vždy túžila byť pravdivá. Vo všetkom. A preto som veľa, veeeeeeľaaaa čítala a kládla si hnusné otázky a možno bola viac nepokojná ako pokojná a nespokojná ako spokojná. Ale.......ale naša som odpovede. Odpoveď našla mňa. Teraz sa už len hrajkám s otázkami typu: čo je gýč, načo umenie, ako prestupovať farebnosť, kto je naozaj umelec? Ak máte odpoveď, podeľte sa.....