Sobotné rána sú u nás lenivé. Spoločne sa motkáme. Podľa nepísaného akéhosi a čiehosi pravidla by sobota mala byť pracovná. Nie obyčajne, ale prudko pracovná. Všetci sa pustia do rozličných kútov domu a vyglancujú, čo sa dá. Nemám nič proti poriadku a práci, ale od pondelka do piatka sa ráno rieši bleskovou rýchlosťou.
Sobotné ráno je naše. Pomalé, lenivé, veselé, ňunkacie......Rozbeh je hodný slimáka. Donedávna ma to iritovalo, ale už nie. Je to naša sobota, naša rodina, naše pravidlá. Chcem, aby si deti tieto rána s nami pamätali ako veselé a plné lásky a pohody.
A preto len jednoduchý koláč na doobedia a mäso nech sa samé dusí na šťave....
Recept nájdete tu.
P:S.: Ja som dala malú zmenu. Celé cesto na spodok, ovocie a tvaroh navrch a zapiecť. Jednoduchý. Výsledok ďaleko prevyšuje vynaloženú námahu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára