Chcela by som vedieť robiť a písať zľahka, s gráciou, apoliticky, nemoralizovať, nedramatizovať. Tak ľahúčko zaujať témami blízkymi a žiadúcimi .Neviem. Strašne by som sa musela stláčať. Kalkulovať. Krčiť a narovnávať pokrčené. Takže nie. To zrejme nedám.
Nevyznieva to melodramaticky? Mám sa dobre. Popri cestách si všímam poľné kvety a plní mi to srdce radosťou, vďačnosťou a bázňou.
Naše tri deti ma srdia, ale aj učia. Zrkadlia kto som. Netrpezlivá. Nestála. Vyžadujúca. A sa často pýtam, ako si ma vlastne budú pamätať?
Zasievam. A niekedy sa bojím dňa, keď sa bude žať. Jazyk, ten smrtiaci nástroj. Kto je dokonalý v reči, uvidí dobré. Sa musím spoľahnúť na milosť....že už som z toho von a nemusím sa v tom ďalej viezť. Z ponuky si vyberám život.
Kreslím a pochybujem. Ešte stále.
Mám rada časopis .týždeň. Motivuje ma. Zaujímať sa. Nerezignovať. Mať názor. Byť človekom slova. Slova, ktoré bolo na počiatku.
Srdce. Objavuje hlbiny. A je zradné, lebo nepovie, že čo drží v pravici je klam.
Priateľstvo. Vzácne. Poklad. Mám ich málo, ale hlboko ich ľúbim.
a z tohto asi aj tak nie je jasné, kto som. ale ja viem, že je niekto, kto ma pozná dokonale a to je to oslobodzujúce a to je to úžasné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára