Čas radosti

Strach matky, akryl na plátne

Nájsť múdrosť v zmýšľaní o sebe. Nemyslieť ani nad to, čo som, ale ani sa nepodceňovať. V realite každodennej je to pre mňa mega ťažké.

Keď som začala opäť kresliť, to čo som mala v hlave bola mela. Ale vedela som, že je najvyšší čas. V apríli bol tomu rok. Pochybností kopec...Ale tá túžba, ten motor neutícha a to je odpoveď.  Vybrala som sa do Modry a zaniesla 4 práce do súťaže amatérskych výtvarníkov. / Kto ma pozná, ten vie, ako " milujem " šoférovanie a pochopí silu hrdinstva v tomto skutku./ Na poslednú chvíľu som to tam nechala a s pocitom hanby som krútila hlavou sama nad sebou. Doma som ľutovala, že som sa na to odhodlala. Nepripravená. Nedotiahnuté. Malé formáty. Čudná farebnosť. A dokonca som ich zabudla aj podpísať.

Včera bolo vyhodnotenie. Všetkých som nechala doma. Prišlo mi to také nepatričné, čo som urobila. A hanbu som chcela znášať radšej sama. Jediné, čo ma povzbudzovalo ísť, bola možnosť

hovoriť s niekým z akademického prostredia. Pre mňa extrémne silná motivácia. A chcela som vidieť ako tvoria iní "amatéri."

Prebehla som výstavu. Fajn. Počula som komentáre ľudí k mojim vystaveným veciam a tak som sa radšej ani nepriznávala, že je to moje. Netušila som, ako to tam funguje a to ma zneisťovalo ešte viac.

Vrátila som sa k mojim prácam. K popisu bolo pridané že cena a postupuje do celoštátneho kola. Že aká cena? Ja? Muž sa mi doma tak slušne smial, že či si myslím, že prídem a vyhrám. Nie, to som si naozaj nemyslela. Len som chcela byť odvážna a ukázať sa akademickej porote. Fu.....A bola možnosť rozboru svojich prác s akademickou obcou. A hovorila som. A som šťastná!!!!! OOOOO  a akooooo!!!!! Lebo to celé nie je omyl! Že mám rukopis a štýl, na ktorom by on nič nemenil. Že tomu nemá čo vytknúť! Že zvláštna introvertná farebnosť.

Viem, že to vyprchá, ale teraz je môj čas radosti.

P.S.:Už sa necítim tak previnilo, že som si pokúpila toľko maliarskych všakovostí. Tieto dve práce boli ocenené.

Ani jeden nie je jej, akryl na plátne