Milan Paštéka

Sú knihy, ku ktorým sa vraciam v podstate neustále. A sú knihy, ktorým rozumiem len z časti, ale aj tak sa k nim vraciam. Aj po opätovnom prečítaní. Znova a znova. Je to pokorujúce. Moje vzdelanie a môj intelekt dostáva týmito stretnutiami taký slušný preplesk. Keď by som si aj chcela o sebe myslieť viac, tieto skúsenosti ma držia pekne v rozmedzí od tál - po tál. A ešte kvantova fyzika, nano častice, počiatok a koniec vesmíru......Ako je možné, že niekto tomu rozumie úplne zľahka, bez námahy?
Listujem a čítam knihu o Milanovi Paštékovi. Mám ju od Vianoc prelúskanú už viackrát. Sú tam odseky a vety, ktorých význam mi uniká. Komplikovaný, intelektuálsky jazyk autora prešpikovaný vysoko sofistikovanými výrazmi - miestam ťažká stavba viet robí z knihy nie zrovna čítanie na dobrú noc.
Paštéka bol maliar, ktorý myslel. Prešiel fázami, hľadal, bol ovplyvnený....Maliar pre maliarov.
" Treba mať nevyhnutný kus odvahy, aby sme si uvedomili aj to, čo je iba možné."
Blízkymi sa nám stávajú tí, s ktorými súznieme. Sú tu pasáže, ktorým vnútorne rozumiem a že áno, áno, to poznám. Zväčša sú to citácie Paštéku. Stretávam sa s ním v mojom čase. Slovo je mocné.

P.S.: Obraz tiež.

Juraj Mojžiš, Milan Paštéka
Uhol odvahy
Galéria Nedbalka 2013

Milan Paštéka, Waiting room, 1980 / zdroj internet/

Milan Paštéka, Červeno-čierna kompozícia, 120x100 cm (1996)