Dejú sa u nás riadne zmeny a život sa akoby pohol. Tie zmeny rozčerili ustálené hladiny a je to dobré. Radujem sa ako malá. Veľký Peter montuje a ja si to tu celé zapisujem. Ikea z nás mala dnes a aj včera riadnu radosť. Tak si tu spriadam iluzórne predstavy, ako sa mi bude ľahšie udržiavať poriadok. Každá vec si nájde svoje miesto....O tomto bode som však nie až tak presvedčená.
Do piatku toho treba postíhať viac ako veľa.
Trochu ma mrzí, že som neodfotila stav pred....Jednotlivé fázy budem dokumentovať.
Vzala som si zo starorodičovského domu knihu o šití. Rok vydania 1966. Neviem, kde sa to vo mne po toľkom čase opäť našlo, ale chcem šiť. Sníva sa mi o strihoch a o tom, ako sedím za šijacím strojom a .....a nejde mi to. Reálne som nikdy nešila. Chcela som, ale starkej sa nechcelo ma to učiť, alebo to bolo inak?
Čítam ďalšiu knihu, teda už som skoro na jej konci a som z nej znechutená. Veľký román o Rusku a boľševikoch a sekte kastrátov. Postavy vykresletné, vykalkulované, bez života. Nabubralé. Silné slová a myšlienky, ktoré sú mi úplne ukradnuté. Nechce sa mi o nej písať. Skutky z lásky som kúpila sestre. Povedala mi, že je to čudné a že ju nebaví. Téma vzatá z histórie, ale celé to akosi neladí, nehrá. Čítam, len aby som dočítala.....dočítam a odložím. Porovnávam s Aľou Rachmanovovou. Ona písala čisto, hlboko. Videla, zažila a žila tak, že smekám klobúk. Podala hrôzy doby bez pátosu, mašličiek, velikášstva....po nej som si povedala, že sa dá žiť statočne, nestratiť dôstojnosť, ducha, múdrosť.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára