Prečo sa pechorím s blogom a s farbami? Aby som sa nestratila v tom prchavom čase a preto, že tá túžba ma neustále pudí. Pravdivá túžba je tá, ktorá je pre vás fascinujúca a živá, aj keď neprináša zisk. Pre mňa sú to knihy, slová a kresba. Farby ma frustrujú. Ešte stále. Nemám ich pod kontrolou a zatiaľ ma skoro zakaždým prevalcovali. Vraciam sa k Vincovi/ van Gogh/. Ako to robil on? Učil sa od iných. Nerada to priznávam, ale asi začnem. Teda, čo sa tej maľby týka. Mám už plán....overujem si ho a celkovo sa mi pozdáva.
Ľahké a vznešené, umelecké, skosím to na tvrdú realitu. Farby, papier, plátno, pastel, všetko je to taaak drahé. Nemám sa zle, ale toto si chcem financovať sama. Hľadala som, čo popri deťoch reálne stihnem. Vyšli mi z toho tieto 2 prudko odborné aktivity - upratovanie a dokladanie tovaru. Starý comp je nenávratne preč a s ním aj všetky grafické programy. Zisťovala som ceny grafických a 3d programov. Ja neviem ako to získali iní, ale ja sa budem musieť zrejme ešte raz narodiť....alebo hľadať cesty a dvere. Vieme, čo je reálnejšie....Pripomínam sama sebe ženy v období, keď sa o rodinu finančne staral iba muž. A aaaaaaaa nevyhovuje mi tooooooo! V biblii je taký text o súcej žene, ktorá sa stará o domácnosť a dokonca podniká! Ten obraz sa mi páči omnoho viac. A nemyslím si, že to má čosik s feminizmom. Lebo ženy sú ženy a muž so svojím vrodeným nastavením nebude cítiť ako žena a ani myslieť. Sme proste iní a nič proti tomu nemám. Teda iba vo chvíľach, keď sa s mužmi nedá nijakovsky dohodnúť, lebo za ten onen nevedia pochopiť o čom ten ženský svet točí. A spravodlivo je to aj naopak, lebo nie som často schopná pochopiť o čo naozaj ide v mužskom mentálnom svete. Večná téma.
Čo by som teda chcela? Najsamviac tvoriť interiéry. Pružne popri deťoch. Investori, ktorí kúpia, prerobia a predajú. V mojich očiach úplne optimálne. Kresliť. Odpovedať výzve bieleho papiera. Len nezostať stáť.....a dobré je, že v tom nie som sama. Výhoda mať Otca.
Deti maľovali a celkom to šlo. Nič sa nerozlialo, nerozbilo. Len už zase nemáme papier. Šimiho krajina. Nabudúce viacej. Moji malí učitelia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára